Hoď kameňom, kto si bez hriechu – komentár ku kauze Nohavica

V novinách SME sa v kultúrnej rubrike objavil dlhý rozhovor s Jarkom Nohavicom. Po prepuknutí kauzy ŠTB a jeho údajnom udávaní kolegov z branže a priateľov nad ním mnohí zlomili palicu. Médiá sa na neho vrhli a stal sa vďačným terčom súdiacich komentárov. Jarek Nohavica bol novinármi „odhalený, „súdený“ a „odsúdený“. Jeho vysvetľovanie nikto nebral do úvahy, nikto mu neveril a čiernobielo vidiaci komentátori ho zatratili pod čiernu zem.

Nečudo, že zanevrel na poskytovanie rozhovorov a nechal za seba hovoriť hudbu. A tá bola nástojčivo úprimná, v nej nechal Jarek svoje vnútro dokorán odhalené. Jeho poslucháči sa mohli sami presvedčiť, kto Jarek Nohavica je – či udavač, konfident, čierna príšera z nočnej mory, alebo len človek, ktorého cesty sa prekrížili so zlom vtedajšieho režimu. Myslím, že výsledok dnes poznáte aj sami

Z rozhovoru s Jarekom Nohavicom citujem :
„…Pozri, od čias, keď si ma prvý raz pozvala ŠtB, uplynulo dvadsaťpäť rokov, stalo sa mnoho iných vecí. Za tých dvadsaťpäť rokov nevyplával na svetlo jediný prípad dokazujúci, že Nohavica je sviňa. Ale stále sa niekto vracia k tomu zlému semenu, ktoré zasiali. Oni boli to zlo. Prečo za tie roky nikto nešiel za dôstojníkom ŠtB a nespýtal sa ho, ako to vlastne bolo? Vypočúval ma konkrétny človek Li-ber-da. Tiež som to chcel vedieť. So mnou nechce hovoriť. Ale novinári sú tí, ktorí majú ísť za ním a spýtať sa, ako to vtedy bolo. Bavil som sa o tom s priateľom novinárom. Ten mi hovoril, že rozprávať sa s bývalými eštebákmi je ťažké. Klamú. Preto sa celý môj prípad nedá uzavrieť. Ani ospravedlnením, ani žiadnym rozhovorom. Dá sa uzavrieť tak, že si treba dávať nabudúce pozor. Keď si ti sadne na chrbát diabol, pekne si to odserieš.“

Musím priznať, že mnoho vecí vyzerá inak s odstupom času a väčším množstvom informácii. Neviem prečo by mal Jarek klamať o svojej minulosti. Nemám dojem, že by sa niekedy uchádzal o kladný obraz svojej osoby v očiach verejnosti.

Je to bard, pesničkár, ktorého úprimné krédo je hovoriť o tom, čo ho trápi, čo má na duši. Nepotrebuje popularitu a gloriolu na to, aby jeho výpoveď bola vernejšia. Nie je a nikdy nebude. To čo Jarek spieva je on sám, vždy to tak bolo a vždy bude.

Aká to paralela s dnešnými tajnými službami, konšpiráciami a zneužitím informácií. Aj dnes sa stretávajú, zhovárajú ľudia navzájom s naivnou predstavou, že nejde o nič závažné a takisto im nad hlavou visí Damoklov meč zneužitia – kamery v termostate, odposluchy, fabulácie.

Ľudia a vzťahy sa nemenia, menia sa len okolnosti a svet okolo nich. Priateľstvá ostávajú priateľstvami, podlosť ostáva podlosťou a vernosť, pravdovravnosť a schopnosť dodržať slovo je večným atribútom morálneho, dobrého človeka aj keď s chybujúceho a váhajúceho. Jarek Nohavica dokázal, že takým je. Je len človek s vlastnosťami, ktoré z neho nerobia podliaka a zaváhania na ceste životom neznižujú jeho kredit. Len podčiarkujú jeho ľudskosť.

Pre mňa je definitívne jeho ŠTB skúsenosť uzavretá. Keď hovorí, že nepodpísal a bol vyťažovaný bez záväzku vedomej spolupráce, stačí mi to. A mám o jednu pochybnosť vo svojoj svedomí menej a život je opäť o niečo ľahší.

Jarek, aj za to Ti vďaka.

Zdroj:
http://kultura.sme.sk/c/6852680/nohavica-ked-si-ti-sadne-na-chrbat-diabol-pekne-si-to-odseries.html