Holé zadky, Čierna diera a Kachličkovanie sa stretli na konvente o EÚ.

Človek má iba dva základné hriechy.

Netrpezlivosť a ľahostajnosť.

V Novembri roku 1989 bol súdruh Fico ľahostajný : „Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v mojom živote nastal nejaký zásadný prelom“.

V Novembri roku 1989 aj súdruha Gašparoviča obchádzala ľahostajnosť. V garáži, odkiaľ ho vytiahol Mečiar. V garáži, kde sa pripravoval na úlohu „automobilového pretekára“ do vrchu, čo sa v krátkom čase zmátožila a odvtedy ide s ním dolu kopcom. Z pohľadu občana.

V Novembri roku 1989 bola ľahostajnosť najvyššej intenzity v Košiciach, v kúpeľni súdruha Pašku, ktorý sa rekvalifikoval na „kachličkára“.

V období rokov 1994 – 1998 sa učil Fico novému „bojovému umeniu“ s prozaickým menom „Noc dlhých nožov“, ktoré vyústilo do „Čiernej diery“ Vladimíra Mečiara. Umeniu, v kde ešte zaznieval hlas štátneho vlastenca, ktorého vyhodili z vlastnej strany, Jána Slotu. „Cudzie nechceme, svoje si nedáme“. Slogan, ak sa ukázalo po 23 rokoch, ktorý bol ako jediný programový prvok SNS, dotiahnutý do absolútnej dokonalosti.

V čase od roku 1994 do roku 1998 bol súdruh Gašparovič najusilovnejším statikom a stabilizátorom Čiernej diery. Napríklad v roku 1994 sa konalo referendum s otázkou  „Ste za vstup SR do NATO“ ? S výsledkom – referendum neplatné. Podiel Gašparoviča na neplatnosti bol viac ako čitateľná. Rovnako, ako o pár rokov nato, prechod od hriechu ľahostajnosti k hriechu netrpezlivosti.

V roku 1998 bol koncept moci prezentovaný Vladimírom Mečiarom ukončený parlamentnými voľbami.

Hriech netrpezlivosti konštruktérov Róberta Fica naberal na intenzite, pretože boli odstavení od štátnej pokladnice.

V tom istom roku, 1998, sa konalo ďalšie referendum. Znova neplatné, no tento krát dosiahla neplatnosť opačný význam. Občania, neúčasťou, dali súhlas novej vláde, aby sprivatizovala strategické podniky v oblasti elektrárni, plynu a Transpetrolu.

Ani ústavou aprobovaný prvok priamej demokracie , referendum, nebolo dostatočnou prekážkou pre Doc.JUDr.Fica, aby do dnešných dní demagogický tvrdil o opaku. Mečiarom požičaný voličský elektorát pre Fica miluje klamstva „Ľudu z bratislavských Pasienkov“.

V roku 2002, kedy Fico koketoval s myšlienkou prekaziť vstup Slovenska do menovej únie, vstupuje do kampane v parlamentných voľbách naozaj s odkrytým názorovým priezorom.

„Do EÚ áno, ale nie s holými zadkami“.

Dnes táto trojica marxistov vystúpila s „prejavom“  na Národnom konvente o Európskej únií.

Obdivuhodný prerod hláv, pre ktorých November roku 1989 predstavoval všetky hrôzy konca ich sveta.

Stačilo slabých 23 rokov a hriechy ľahostajnosti i hmotné osobné prospechy hriechu netrpezlivosti vystavujú na obdiv občanom, ktorí, podľa slov Ivana Gašparoviča, „nechápu, čo pre nich EU znamená“.

Vystupujú s presvedčením o neexistencií ich hriešnej minulosti , aby privábili večné ospravedlnenie ich podielu na našej krízovej súčasnosti.

Z istého bodu už často krát nie je možný návrat.

Konštruktéri holých zadkov, čiernej diery i kachličkovania sa k nemu priblížili na dohmat.