Islam zatemňuje rozum alebo filipika proti islamu a apologetika jeho kritiky

Dňa 28. 1. 2014 vyšiel na blogu Respektu článok s názvom “ Islam zatemňuje rozum . Predovšetkým nemoslimom „, ktorý spísala moja kolegyňa z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity, Bc Tereza Cajthamlová. Väčšina článku sa zaoberá nedávnou „aférou“ týkajúcou sa sporu medzi doc . Mgr . Martinom Kanvičkou Ph.D. a Bc Ingrid Romancovou , ktorí obaja pôsobia na Jihočeské univerzite ( ako učiteľ a študentka ) . Tomuto sporu sa môj článok venovať nebude . Článok sa bude venovať posolstvo , ktoré kolegyne Cajthamlová umiestnila do titulku svojho článku a ktorý je ňou samou následne bral sa a rozpracovaný v záverečnej pasáži článku . Sme tu svedkami zásadnému nepochopenie pojmov a hrubých , nelogických argumentačných prehmatať . Vychádzajúc z chybných premís , možno kritiku kritikov islamu kolegyňa Cajthamlové označiť za úplne nepárnu , pričom výsledkom je jej neodôvodnená dehonestácia kritiky islamu , ktoré ju samú stavia do pozície tých , ktorí sú objektom jej kritiky . A vzhľadom k tomu , že kritika kritiky islamu kolegyne Cajthamlové je vedená v rovine úplne typické , v rovine , s ktorou sa u obhajcov islamu stretávame stále a stále dokola , slúži tento môj článok aj ako všeobecná obhajoba kritiky islamu a náboženstva vôbec . “ Myslím si , že náboženstvo je najviac rozvratnú a nebezpečnú ideológiou , aká kedy bola vytvorená . A čo viac , je jedinou ideológiou , ktorá je systematicky chránená pred kritikou , a to ako zvnútra , tak zvonku . “ – Sam Harris O rozumu a dogmatizmu Kolegyňa Cajthamlová vo svojom titulku ironicky naznačuje , že nemoslimovia , respektíve kritici islamu , majú zatemnený rozum . Považujem za vskutku mimoriadne absurdné argumentovať v prospech nejakého náboženstva , využívajúc pritom rozumovú kartu . Áno , niektorí kritici islamu nepochybne môžu mať zatemnený rozum , rovnako ako ho môžu mať zatemnený niektorí kritici panamskej populárnej hudby 80. rokov či kritici talianskej kuchyne . Avšak čo je dôležité , je to , že výskyt zatemněnosti rozumu u kritikov islamu musí byť už z princípu menšia , než výskyt zatemněnosti rozumu u samotných moslimov . Dôvodom je , že moslimovia vyznávajú dogmy , teda nárokujú si znalosť nejaké pravdy. A nie len tak hocijaké pravdy , rovno Absolútna Pravdy o povahe a zmysle celého Univerza . Islam ( ako akékoľvek náboženstvo ) , je dogmatickú ideológiou . Ostatne , viera v dogmy je jedným z definičných znakov náboženstva . Každé náboženstvo prakticky vždy zastáva vieru vo viac než jedno dogma , ale viera v minimálne jedno dogma – teda dogmu o existencii Boha – musí byť vždy prítomná . Ako príklad si uveďme dve klasická základná kresťanská ( na islam máme času dosť ) dogmy : dogmu o prvotnom hriechu a dogma o vykúpení . V oboch dogmách ide o to , že Adamom ľudstvo zhrešilo a následne bolo v Kristovi vykúpené . Mimo katolícku cirkev tak niet spásy , pretože len tá nám sprostredkováva Kristovo vykúpenie . Už preto tu máme tri dogmy : dogma o Božej existencii , dogma o prvotnom hriechu a dogma o vykúpení . Išlo by pokračovať , ale nie je potrebné . Posolstvom toho , prečo to tu uvádzam , je ten fakt , že dogmy sa v rámci náboženstva , v ktorých sú vyznávaní , nespochybňujú . Sú to jednoducho nespochybniteľné Fakty o svete , Absolútna Pravdy , ktoré sa nepodrobuje – pozor – rozumovej kritike . Ak sa pozrieme do filozofického slovníka , dočítame sa , že dogmatizmus je “ spôsob myslenia , v priebehu ktorého sa jednotlivé úsudky spevňujú v závery , ktorým je prisudzovaný rys trvalosti a nemennosti , respektíve absolútnej platnosti ; tieto úsudku , dogmy , sa zakladajú na viere v absolútnej autoritu “ , alebo tiež “ nekritické a naivný spolupodpisovania nejaké teórie “ . Opakom dogmatizmu je skepticizmus , čo je pozícia , z ktorej vychádzam pri ľubovoľnej kritike náboženstva ja , pretože sa domnievam , že domýšľavosť veriacich , ktoré si myslia , že sú to práve oni , kto odhalil Absolútna Pravdu o svete , je veľmi nebezpečná . Ak totiž poznáte Absolútna Pravdu , respektíve viete , čo to je Dobro , je úplne logické a pochopiteľné , že budete konať všetkými dostupnými prostriedkami proti tým, ktorí sa Dobru stavia na odpor , prípadne dokonca páchajú Zlo . Teraz späť k rozumu . Pre úplnosť si tiež pomôžme filozofickým slovníkom , kde sa o rozume dočítame napríklad to , že “ rozum je vyššia forma duchovnej činnosti , nasmerovaná na hľadanie univerzálnych súvislostí vecí a udalostí a ich princípov “ . Náboženstvo , a teda aj islam , rozum neguje v tom ohľade , že na miesto onoho hľadanie univerzálnych súvislostí vecí a udalostí a ich princípov ( to robí veda ) , stavia na piedestál svoje nespochybniteľné , racionálne kritike imúnna Pravdy . Aneb tvrdí , že už ony univerzálny spojitosti vecí a udalostí a ich princípy odhalilo a teda nie je dôvod sa nimi ďalej zaoberať . Je to faktická rezignácia na poznanie az môjho hľadiska totálny intelektuálne degradácie . To je napokon aj jedna z hlavných výčitiek Richarda Dawkinsa voči náboženstvu – totiž že náboženstvo nabáda či priamo po ľuďoch požaduje uspokojovať sa s tým , čo je ich náboženstvo a v ňom obsiahnutá dogmy učí . Zatiaľ čo rozum sa snaží skrze vedecké bádanie pátrať po zákonitostiach tohto Universa a je pripravený v akýkoľvek moment korigovať pod ťarchou nových dôkazov a skutočností svoje predchádzajúce tvrdenia , islam robí to , že povie : “ Nie , pravda o svete je tá , že ho stvoril Alah az tohto východzieho bodu potom možno odvodiť všetko ostatné . “ Ostatne , Korán je slovo Božie a ako také nemôže byť nepravdivé ani v jednom jedinom ohľade . Ak by totiž Korán bol nepravdivý , znamenalo by to , že Alah je omylní . A teraz si , vážená kolegyňa , vezmite do úvahy tú skutočnosť , že bránite ľudí zastávajúci iracionálne dogmy , teda tých , ktorí rezignovali na rozum , respektíve majú svojimi dogmami skutočne “ zatemnená rozum “ – a bránite je z pozície vytýkaní nedostatku ( zatemněnosti ) rozumu u tých , ktorí ho kritizujú ! Aj keby to tak nakrásně bolo , aj keď by všetci kritici islamu mali zatemnený rozum , tak by vaša kritika bola analogická so situáciou , kedy budete obhajovať masového vraha a vymedzovať sa voči jeho kritikom tým , že poviete : “ Vraždenie zatemňuje rozum . Predovšetkým kritikom pána XY “ . Aj ak by oni kritici pána XY boli vrahmi , je vrahom aj ten , koho obhajujete . Jedná sa teda o úplný non – sens . Jednoducho argumentačné prehmat a faul z kategórie zásadných . Dúfam , vážená kolegyňa , že si tu uvedomujete linku , na ktorej sa teraz pohybujeme . Ja tu doteraz nehodnotím islam , kritizujem Vás na rýdzo formálne, logické báze . Tu teraz skutočne nejde o to , či nejaký kritik islamu má zatemnený rozum alebo nie . Tu ide proste a jednoducho o to , že bránite entitu Z s vlastnosťou P voči kritike entity X a tvrdíte , že tvrdenie entity X je zlé , pretože P. Ak si tento zápis prevedieme na našu reálnu situáciu a vlastnosť “ P “ bude vlastností “ mať zatemnený rozum “ , potom možno konštatovať , že strieľate aj do svojich vlastných radov , teda do radov tých , ktoré obhajujete , pretože P disponujú ako Z , tak ( potenciálne ) X a ak “ zatemnenie rozumu “ považujete za závažne zlú ľudskú charakteristiku , kritizujete tým aj islam . Ostatne , na konci článku píšete , leč ironicky , že “ keď ide o islam , strácame skrátka rozum “ , čo sa však teraz ukazuje ako téza , ktorá sa zdá byť rýdzo faktickým výrokom . Áno , pokiaľ ide o islam , skutočne strácame rozum , respektíve rezignujeme na jeho užívanie tým , že ho nahradíme vierou v dogmy a takým videním sveta , ktoré sa zakladá na potlačenie rozumovej činnosti človeka . “ Náboženstvo je urážkou ľudskej dôstojnosti . “ – Steven Weinberg O (ne ) existencii Alaha Teraz by ste však , milá kolegyňa Cajthamlová , mohla pomerne deštruktívne reagovať na celý môj predchádzajúci text a pýtať sa v zmysle : a nie je Vaša popieranie Boha tiež dogmatizmom ? Máte nejaký dôkaz toho , že to , v čo veria moslimovia , je lož ? Alebo Vám len to Vaša islamofóbne Ja nedá spať a proste musíte stále tepat do všetkého , čo akokoľvek zaváňa islamom ? Nie je tomu náhodou tak , že mi vyčítate argumentačný prešľapy , protirečenia a pritom sa sám toho istého dopúšťate ? Dovoľte mi teraz , aby som na tieto potenciálne výčitky reagoval . Predovšetkým chcem povedať , že ja osobne , na rozdiel od moslimov , v žiadna dogmy ani Absolútna Pravdy neverím , k čomu sa v priebehu článku ešte dostanem . Ešte než sa posunieme ďalej, hneď na úvod odlíšim dva termíny : “ viera “ a “ náboženská viera “ . Náboženská viera spočíva na viere v Boha a je absolútna , dogmatická . Viera spočíva napríklad v tom , že verím tomu , že keď kamarátovi požičiam peniaze , že mi ich vráti . Má viera tu nie je iracionálne , ale naopak racionálne a opodstatnená – človek , ktorého nazývam kamarátom má určité vlastnosti , o ktorých viem , mám s ním nejakú skúsenosť a na základe toho všetkého , po vyhodnotení , verím , že z predchádzajúceho možno odvodiť aj to , že suma jeho vlastností aj vlastnosť “ vracať požičané peniaze “ . Alebo trochu jednoduchšie príklad : verím , že zajtra vyjde Slnko . Tu je moja viera založená na pravdepodobnostnom kritériu . Slnko doteraz každý deň vyšlo a neexistuje jediný dôvod domnievať sa , že práve zajtra dôjde k nejakej fyzikálnej anomáliou alebo kolapsu kozmu , ktoré by Slnku vo vyjdení zabránil . Opäť je tu má viera založená na racionálne opodstatnených dôvodoch . Možno teda povedať , že náboženská viera je vierou iracionálne , zatiaľ čo “ viera “ ako taká nemusí , ale môže byť vierou racionálne . Teraz k islamu . Ja osobne v Alaha neverím . Nedisponujem teda náboženskou vierou v Alaha . A čo viac , ja nielenže v existenciu Alaha neverím , ja jeho existencii dokonca priamo popieram . A už samotný fakt popieranie existencie Alaha je v očiach moslimov tou najťažšou známkou islamofóbie . Čo napokon môže byť viac islamofobního , ako popieranie existencie entity , ktorú moslimovia považujú za najsvätejšie a ktorá je stredom a základom celej ich ideológia ? Áno , väčší prejav islamofóbie , ako popretie existencie Alaha , existovať nemôže – takmer všetky ďalšie prejavy sú len záležitosťami , ktoré nejako vyplývajú z onoho popretie , sú z neho odvodené , alebo sa ho dokonca vôbec netýkajú . Ak o islame poviem , že je netolerantný , stupeň mojej islamofóbie bude z pohľadu moslimov pravdepodobne veľmi nízky – tradične niekto naopak ma obviní z xenofóbie . Avšak , čo z toho , z pohľadu islamskej teológie ? Nič moc , dá sa povedať . Avšak popretie existencie Alaha ? Áno , to už je trochu iná káva . Popretie existencie Alaha je z pohľadu islamu ten najťažší možný zločin a jedná sa o akt , ktorý je z pohľadu islamu úplne neporovnateľne nebezpečnejšie ako demonštrácie Nacka , ktorí volajú “ stop mešitám v našej krajine “ . Takéto prejavy sú skutočne len veľmi slabým odvarom toho , ako islamofóbne je vrcholné islamofóbne číslo – popretie Alaha . Áno , v tomto zmysle skutočne som islamofob ( a skutočne sa tu nebudem púšťať do diskusie , ktorá je pod moju úroveň , teda do diskusie o tom , že termín islamofob je obyčajnou politickou nálepkou , vytvorenú k dehonestácia kritikov islamu ; jediné , čo k tomu poviem , je to , že pristúpime Ak sú na užívanie medicínskeho termínu “ islamofóbie “ , potom je islam ateofobní ideológiou a každý moslim je ateofob ) . Teraz som teda poprel Alaha , ale len o pár riadkov vyššie som napísal , citujem sám seba , že “ v žiadna dogmy ani absolútnej pravdy neverím “ . Je táto má pozície vôbec udržateľná ? Nie je práve popretie existencie Alaha určitú absolútnu téz o svete ? Nehovorím tým o Univerze nejakú Pravdu ? Totiž Pravdu o tom , že stav Universa je taký , že neobsahuje entitu menom Alah ? Moja odpoveď znie : áno , má pozícia je udržateľná . Moja odpoveď znie : nie, žiadnu absolútnu pravdu o Univerze netvrdím . Ako je to možné ? Možné je to tak , že fakticky som si vedomý filozoficko – logického pravidla , ktoré hovorí , že neexistenciu ničoho nemožno dokázať . Áno , skutočne nie je možné – už v princípe – dokázať neexistenciu čohokoľvek . Pozrite sa ale , vážená kolegyňa Cajthamlová , spolu so mnou na implikácie , ktoré z toho vyplývajú . Predovšetkým je potrebné si položiť túto otázku : implikuje nemožnosť dokázanie neexistencie nejaké entity reálnosť existencie tejto entity ? Aneb znamená to , že nemôžem dokázať neexistenciu Alaha , že Alah existuje ? Ak na túto otázku odpoviete kladne , potom Vám musím povedať , že pre zmenu zasa Vy , alebo Vaši priatelia moslimovia , nemôžete dokázať neexistenciu napríklad Shivy , Poseidóna , Odina , Lietajúceho špagetového Monštrá , Višnu , Svaroga , Zeusa , Peruna , Lokiho , Hefaista , Camaxtleho , Pradžapaty , Veles či Serapis a prinajmenšom desiatok tisíc ďalších . Avšak , tým to pochopiteľne nekončí , pretože nemožnosť dokázanie neexistencie čohokoľvek sa , pochopiteľne , netýka len bohov . Rovnako tak nemôžete dokázať neexistenciu napríklad Šmolkov , bezhlavých rytierov , jednorožcov alebo akýchkoľvek iných rozprávkových postáv . A samozrejme , nie len rozprávkových . Akýchkoľvek . Fakticky teda nemôžete dokázať neexistenciu nekonečne veľkého množstva entít ( tu by som Vás rád odkázal na môj článok k tejto téme s názvom “ Jupiter obývajú neviditeľní Šmolkovia a oživené papierové vreckovky “ ) . Tu by som vypichol dva dôsledky predchádzajúceho . To , že nie je možné dokázať neexistenciu nekonečného množstva rôznych nadprirodzených entít , je fakt . Predstavme si ale , že by faktom bolo aj to , že by bol náš vesmír vesmírom konečným . To však samozrejme veda teraz nevie ( pretože nie je dogmatická a vyvíja sa ) , teda je možnosť , že je náš vesmír nekonečný , či že expanduje atp . Ak by ale bol konečný , mali by sme tu absurdné záver : v konečnom vesmíre , teda vo vesmíre s určitou konečnou rozlohou , potenciálne existuje nekonečné množstvo entít . No , túto logickú hračku teraz ponechajme bokom a poďme sa pozrieť na druhý , pre “ našu vec “ momentálne dôležitejšie dôsledok . Ak teda nemožnosť dokázanie neexistencie nadprirodzené entity implikuje jej existenciu , musíme sa zmieriť s tým , že existuje Alah . Avšak , okrem Alaha existuje aj Shiva , Poseidón , Odin , Pradžapata či Svarog . No , asi nemá cenu tu opäť vypisovať celý zoznam potenciálne existujúcich bohov . Problémom však je , že Alah je v islamskej teológiu všemohúci . Avšak množina schopnosťou Alaha sa prekrýva s množinou schopností Zeusa . A tá sa zase prekrýva s tým , čo má v gescii Shiva a tak podobne . Zoberme si konkrétny príklad : Nemôžeme dokázať neexistenciu Alaha , ale ani neexistenciu Poseidóna . Musíme teda uznať existenciu oboch . Avšak Poseidón vládne moriam a vodnému živlu všeobecne . Znamená to teda , že Alah je všemohúci , ale nad vodstvom kontrolu nemá ? Potom nie je všemohúci . Takto by sme mohli pokračovať , až by sme došli k tomu , že Alah nemá fakticky moc nad ničím . A pochopiteľne , celé by sa to dalo aj obrátiť a pýtať sa opačne , až by sme došli k tomu , že Poseidón vodstvo nevládze , pretože vodstvo má v gescii nejaký iný boh . “ Snáď by som aj život obetoval , ak by som mohol raz a navždy odstrániť ideu Boha z predstavivosti a pamäti ľudí . “ – Denis Diderot O ateizmu a agnosticizmu Bol by v tom teda pekný zmätok , ak by sme uznali , že nemožnosť dokázanie neexistencie nejaké entity implikuje jej existenciu , že áno ? Dokonca sa dá povedať , že takýto postoj by bol úplne nesúvislý a neudržateľný . Za vyššie popísanej situácie by bol výrok “ Alah je všemohúci “ fakticky príkladom contradictio in adiecto . Môžete teda povedať , že Alah existuje , ale všetci ostatní bohovia a všetky ostatné nadprirodzené entity nie . Tým sa prikloníte smerom k dogmatizmu , ktorý je vlastný islamu a náboženstvom všeobecne . Navyše sa tak nedobrovoľne stanete ateistka . Ostatne , ako Dawkins poznamenáva na adresu vyznávačov abrahámovských náboženstvo : “ všetci sme ateisti , rozdiel medzi mnou a vami je len jeden jediný boh “ ( z desiatok tisíc ) . Vráťme sa teraz k mojej obhajobe toho , že ateizmus nie je dogmatické stanovisko . Je to dané tým , že filozofický ateizmus , vedomý si onoho pravidlá o nemožnosti dokázanie neexistencie čohokoľvek , je fakticky nie ateizmom , ale agnosticizmu . Prečo sa teda označuje ako ateizmus ? Inu , Dawkins to trefne vystihuje slovami , že on sám “ je agnostické len do tej miery , do akej je agnostické , pokiaľ ide o rusalky na záhrade “ . A ešte jedna citácie profesora Dawkinsa , pre dokreslenie situácie , tentoraz z jeho rozhovoru pre katarskú televíziu Al – Džazíra : “ Striktne povedané som agnostik , v skutočnosti samozrejme nikdy nemôžete dokázať neexistenciu ničoho . Ale som ateistom v tom zmysle , že som mu najbližšie , ako je to len možné . Som ateistom v rovnakom zmysle , ako som a – vílista , a – konvicista a podobne . “ Termínom a – vílista a a – konvicista sa , kolegyne Cajthamlová , profesor Dawkins dostáva k jednej veľmi závažné skutočnosti . Povedzte mi , veríte v existenciu drakov , kolegyne Cajthamlová ? Ak nie , označujete sa ako a – drakista ? Hovoríte to o sebe niekde ? Pýta sa Vás na to stať pri sčítaní ľudu ? Veríte v existenciu Šmolkov ? Ak nie , označujete sa ako a – šmoulista ? Asi je jasné , kam mierim . Ak neveríme v nespočetne veľa rôznych nadprirodzených bytostí , nikto nás nijako neoznačí . Ale ak neveríme v jednu konkrétnu rozprávkovú bytosť , totiž boha , hľa , ihneď sme kalibrovať. A – šmoulista sa nepoužíva , a – drakista tiež nie , rovnako tak a – vílista . Ale a – Teista ? Áno , to sa používa . Možno povedať , že termín “ ateista “ bol vynájdený náboženstvom ako symbol náboženského útlaku voči neveriacim . Označenie človeka za neveriaceho je invenciou náboženstvo a dokladom náboženskej neznášanlivosti , ktorá existuje v jadre každého náboženstva . Islam potom v tejto kategórii stojí na pomyselnom vrchole , na piedestáli náboženskej neznášanlivosti islam vskutku nemá súpera . A len pre poriadok – konkrétne termín “ ateista “ pochádza až z osvietenstva , však to , o čom som v predchádzajúcich riadkoch hovoril , sa týkalo významu , ktoré toto slovo reprezentuje . Ateista je teda nezmyselný termín , ktorý však bohužiaľ “ musíme “ užívať . Sam Harris celý problém glosuje veľmi trefne , keď hovorí , že : “ Ateizmus je termín , ktorý by vôbec nemal existovať . Nikto sa nikdy nepotreboval identifikovať ako nie – astrológ či ne – alchymista . Nemáme termíny , ktorými by sme označovali ľudí , ktorí si myslia , že Elvis je stále nažive alebo pre tých , ktorí si myslia , že až mimozemšťania priletí na Zemi , bude to len preto , aby mohli otravovať farmára a ich dobytok . Ateizmus nie je ničím viac , než “ zvukom “ , ktorý rozumní ľudia robia tvárou v tvár neospravedlniteľné náboženským presvedčením . “ Filozofický ateizmus je teda de facto agnosticizmu , zohľadňujúcim všetko to , čo som uviedol v predchádzajúcich dvoch odsekoch . Tento agnosticizmus však nie je agnosticizmu klasickým , teda Huxleyho agnosticizmu . Prvým filozofickým agnostik bol síce pravdepodobne Protagoras , avšak do širokého povedomia dostal termín “ agnosticizmus “ jeho pomyselný otec , Thomas Huxley ( viac pozri tu ) . Píšem to tu len preto , aby nedošlo k omylu . Huxleyho agnosticizmus totiž Dawkins kritizuje , pretože Huxleyho agnosticizmus je agnosticizmu , ktorá tvrdí , že existencia či neexistencia boha je otázkou presne päťdesiatpercentné pravdepodobnosti . Dawkins toto napadá s tým , že pravdepodobnosť nie je nemenná a že sa môže meniť na základe získaných vedomostí . Napríklad objavenie , respektíve potvrdená existencia exoplanét podobných Zemi , naznačuje , že by mohol existovať extraterestriální život . Pravdepodobnosť extraterestriálního života tak nepochybne teraz nie je 50 % . Podobne je to s dawkinsovým agnosticizmu ohľadom otázky existencie nadprirodzených entít . Ale aj širšie o agnosticizmu snáď niekedy inokedy . “ Som absolútne presvedčený , že hlavným zdrojom nenávisti vo svete je náboženstvo . “ – Christopher Hitchens Primát rozumu ? Aj teraz sa však dostávame do bodu , vážená kolegyňa Cajthamlová , kedy by bolo opäť možné na moje predchádzajúce tézy zaútočiť . A budem to opäť ja sám , kto vznesie nemilosrdnou obžalobu na moju reč z predchádzajúcich odsekov . Mohla by ste totiž reagovať v zmysle : a čože je náboženstvo a náboženská viera vecí rozumu ? Vari nie je náboženská viera niečím , čo sa rozumu vymyká ? Ostatne , viera v Alaha je predsa transcendentný záležitosťou . Teda záležitosťou takú , ktorá rozum presahuje – a práve preto je to len viera . Keby sme predsa vedeli na sto percent , že Alah existuje , tak už by to nebola náboženská viera , ale prostý fakt . Áno , áno – mala by ste s týmito námietkami , ktoré Vám určite prišli na myseľ pri čítaní predchádzajúcich odsekov , nepochybne pravdu . Skutočne , bolo by možné sa takto vymedzovať . A ono sa to pochopiteľne aj v dejinách filozofie dialo . Má to však jeden “ malý “ háčik . Háčik , ktorý nás privádza opäť na začiatok môjho , respektíve Vášho textu. Háčik , spočívajúci v tom , že vy neargumentuje voči kritikom islamu z pozície , ktoré som teraz popísal . Vy argumentujete proti kritikom islamu z pozície rozumovej karty , rovnako tak ako ste moslimom naopak rozum prisúdila ako ich snáď definičný charakteristiku napriek tomu , že vyznávajú dogmatickú ideológiu . Ak by Váš článok mal titulok treba vo forme : “ Islam zatemňuje rozum . Preto ho jeho kritici nemôžu pochopiť “ , alebo napríklad “ Islam zatemňuje rozum . Jeho rozumová kritika je tak úplne irelevantné “ atp . , Tak by som pre to prinajmenšom mal isté pochopenie . Ak by ste na miesto absolútne neopodstatnených slovách o “ atmosfére strachu “ , o “ neznalosti “ či o “ argumentoch ( v úvodzovkách ) , na ktoré každý naletí “ , písala treba o tom , že na islam nemožno vzťahovať rozumovú kritiku , že na islam nemožno vzťahovať princípy kritického vedeckého racionalizmu , pretože je islam oblasť , ktorá je založená na úplne iných pilieroch , potom by Váš text mohol mať nejakú relevanciu . Takto ju nemá . A dúfam , že si pri čítaní tohto textu čoraz viac uvedomujete , že o neznalosti či o argumentoch v úvodzovkách môžete hovoriť akurát tak vo vzťahu k svojej vlastnej osobe . Sebareflexia je dôležitá . Smutné však je , že to , čo ste predviedla , je doslova symbolom dneška . Je to manifestácia spôsobu myslenia väčšiny dnešných obhajcov islamu . Neuvedomujú si súvislosti az toho potom vyplýva aj to , že je ich argumentácia poväčšinou irelevantné , ako u Vás v prípade celej záležitosti s “ rozumom “ . Aby som nezostal len pri nediferencovaných slov , ukážme si možnú formu kritiky v trochu konkrétnejších obrysoch . Na miesto toho , aby ste niekomu vyčítala nedostatok rozumu , či jeho zatemnenie , mohla ste urobiť pravý opak , teda kritizovať apel na primát rozumu . Ostatne , nie je to nič nové a v dejinách filozofie takých príkladov nájdeme dosť . Napríklad spor o dialektiku , teda spor o otázku , aký vzťah má konečný ľudský rozum k Bohu , bol jednou z ústredných filozofických otázok stredoveku . Pozrime sa na typický príklad u jedného z cirkevných otcov , Augustína Aurelia . Ten náboženskú vieru obhajoval z tých pozícií , že rozum degradoval na pozíciu podriadenú onej viere ( teda de facto opak toho , čo Vy ) . Rozum pre neho bol podriadeným elementom a za hlavný zdroj ľudského poznania považoval božskú autoritu , ktorá je stanovená v Písme ( teraz stačí len vymeniť Boha a Písmo za Alaha a Korán a sme u islamu ) . Známy je Augustínov citát “ ver, aby si rozumel “ , ktorý v skratke vyjadruje predchádzajúcej vety . Úlohou rozumu tak u Augustína v žiadnom prípade nie je nezávislé potvrdenie obsahu viery , nieto ešte jeho kritické posúdenie . Tomáš Akvinský potom celý problém “ vyriešil “ tým , že teológiu rozdelil na prirodzenú a zjavenú . Prirodzená teológia bola súčasťou filozofie a mala byť postavená na princípoch “ poznateľných svetlom rozumu “ . Zjavená teológia sa potom týkala všetkého , čo rozum presahuje . Predmety prirodzenej teológie tak tvorili len ich zahrnúť predmetov teológie zjavené . Samozrejme by tieto tézy boli napadnuteľné z nespočetne mnohých pozícií , ja ich tu však teraz uvádzam nie preto , aby som ich kritizoval , ale preto , aby som Vám ukázal , z akých pozícií môžete pre nabudúce kritizovať kritiky islamu . A aby som bol fér a neurobil tu zo všetkých stredovekých filozofov postavy snažiaci sa o obmedzenie “ právomocí “ rozumu , dodám , že napríklad Abélard zastával stanovisko úplne opačné ako Augustinus , pretože tvrdil “ rozumej , aby si mohol veriť “ . A taký Anselm z Canterbury si dokonca vo svojej práci o Božej trojjedinosti vytýčil za cieľ zámer nezakladať argumentáciu na Písme , ale iba na rozume . “ Rimania kresťanov nazývali ateistov . Prečo ? Kresťania mali akéhosi takéhos boha , ale nebol to skutočný boh . Neverili v božstvo zbožštělých cisárov alebo olympských bohov . Mali veľmi svojrázny typ boha , iný , než bolo obvyklé . Bolo teda ľahké ich podivného boha odmietnuť a nazvať ich “ ateistov “ . A všeobecný pocit , že ateista je ten , kto neverí tomu , čomu ja , prežíva aj v dnešnej dobe . “ – Carl Sagan Primát vedy ? Možno to pre Vás , kolegyne Cajthamlová , bude prekvapením , ale všetci významní súdobí kritici náboženstva / islamu sa regrutujú z radov akademikov , vedcov , filozofov . Stačí si náhodne uviesť mená ako Richard Dawkins , Sam Harris , Christopher Hitchens , Daniel Dennett , Victor J. Stenger , Lawrence M. Krauss , Bill Nye , Alexander Rosenberg , Anthony C. Grayling , Steven Pinker , Peter Boghossian , Steven Weinberg či Michael Shermer a dalo by sa samozrejme pokračovať . Všetci títo ľudia kritizovali či kritizujú patent na Pravdu , ktorý si náboženstvo prisvojuje . A naopak – nikto z nich , hoci ide o mimoriadne vzdelané a inteligentné jedinca , sa nedomnieva , že on sám pozná nejakú Absolútna Pravdu o Univerze . Je to úsmevné – bežný moslim , obyčajný imám niekde v Kuvajte si myslí , že skrze islam odhalil princípy , na ktorých je ( Alahom ) vystavaný tento svet . Keď pred ním pobiť jeho teóriu o Univerze ( teda tú , že existuje jeden boh – Alah – ktorý stvoril Universum a všetko je od tohto jediného boha odvodené ) , ste neveriaci a podľa islamského práva až človek tretej kategórie . Naprostá domýšľavosť , sústredené na seba a absolútna istota náboženských predstaviteľov totiž neumožňuje žiadnu diskusiu , ktorá by snáď mohla korigovať ich závery , pretože takáto diskusia by nutne vyplynula do bodu , kde by boh stratil niektoré z vlastností, ktorými v rámci daného náboženstva disponuje . Naproti tomu , čo urobí niektorý z vyššie uvedených pánov , ak mu treba aj dokážete , že sa mýlil ? Že jeho vedecká teória , ktoré beztak on sám predtým ani neprisudzoval nejaký absolútny status , sa ukáže ako nesprávna ? Bude za to rád . Dobre to ilustruje Krauss : “ Vedci milujú záhady . Milujú nevedomosti ( not – knowing ) “ alebo Feynman : “ Nijako ma nedesí , že o niečom zatiaľ nič neviem . Je to o to viac zaujímavé “ . Pre vedcov je prekonávanie vedeckých paradigiem cieľom . Je to zásadný rozdiel medzi vedou a náboženstvom . Zatiaľ čo náboženstvo konzervuje svoje dogmy , vede ide naopak o prekonávaní a vyvrátenie svojich vlastných dočasných právd ( paradigiem ) . Ten rozdiel je do očí bijúce . To je samozrejme možné len preto , že vo vede žiadna absolútna pravda neexistuje . Vedci sú si vedomí toho , že poznávanie je proces . Nikdy sa nedôjde do stavu , kedy budeme môcť niečo povedať s istotou . To ale islamu či iným náboženstvám problém pochopiteľne nerobí – táto náboženstvo už cez tisíc rokov poznajú všetky pravdy o svete , na ktoré ti blbečci vedci a filozofi doteraz neprišli . Islam má vlastne intelektuálne náskok nekonečne mnoho rokov , že áno ? Islam už vie , ako sa to s Univerzom má , zatiaľ čo veda do tohto štádia už z princípu nemôže nikdy dôjsť . Ideu , ktorú sa veda riadi , dobre ilustruje kritický racionalizmus Karla Poppera ( mimochodom kritika pozitivizmu ) . Ten vývoj vedy videl ako pridávanie nových právd k tým starým , respektíve korekciu starých právd pravdami novými . Ide teda o akési “ odstraňovaní omylov “ . Podľa Poppera však vo vede o pravdu ide , pretože tá hrá kľúčovú úlohu pri verifikácii a falzifikácii teórií . Pravdu tu však poníma v zmysle jej logickej správnosti a v súvislosti s pravdou ako takou hovorí len o “ priblíženie sa k pravde “ . Pochopiteľne , popperovskou verifikáciou a falzifikáciou by nikdy nemohla prejsť žiadna z absolútnych téz svetových náboženstiev . Popper dokonca vyslovuje kľúčovú požiadavku : tvrdí , že aby bolo možné teóriu považovať za vedeckú , tak sa ona teória musí sama pýtať po podmienkach svojho odmietnutia a musia také podmienky dokonca sama vyhľadávať . Prečo tento krátky exkurz do filozofie vedy ? To len preto , aby som Vám názorne demonštroval ten obrovský kontrast . Na jednej strane domýšľavé a sústredené na seba , o svoje vlastné Pravde absolútne presvedčené náboženstvo . Na druhej strane skromná , triezva veda , nerobiac si nárok ani na stotinu z toho , o čom je náboženstvo absolútne presvedčených a je ochotných v mene toho aj zabíjať . Iste . Dôvod ? storočia . storočia .   Publikované 03.02 . 2014 | Autor : Honza Werner http://www.osacr.cz/2014/02/03/islam-zatemnuje-rozum-aneb-filipika-proti-islamu-a-apologetika-jeho-kritiky/