Každý má svoj názor, no bojí sa ho vyjadriť

Do médií sa často dostávajú vďačné informácie prostredníctvom ankety. Je to skvelá cesta ako sa vyjadriť k predloženej tematike a prináša autentickosť. Len proces získavania vyjadrení kazia diktafóny a zabíjajú ho kamery…

Chcem tým povedať, že ľudia sa radi vyjadria k čomukoľvek, ak majú čas. Na ulici sa vyhýbajú mikrofónom a kamerám. Ale tie potrebujeme, aby vás bolo počuť! v priebehu času som nadobúdala stratégiu na získanie si dôvery človeka, pretože bolo v mojom záujme výpovede zaznamenať. Mikrofón a kameru som vždy dostatočne vzdialila a ukryla. Odchytila si človiečika a pýtala sa. Z neho vypadol prúd slov a často aj vášnivé vyjadrenie. Keď situácia začala byť respondentovi sympatickejšia, začala som ho prosiť, aby sa vyjadriť aj v spoločnosti kamery, či diktafónu, nebál sa odfotiť do novín a podobne. Vždy nastali kroky vzad a opakovanie slova „nie, nie nie“. Ale prečo, kde je chyba?
Myslím, že je dobré respondenta mierne povzbudiť, ak má z techniky strach. Zvuk, či obraz upravíme, chyby vyčistíme, a vždy sa to dá nahrať ešte raz. Stojí to síce veľa úsilia, no potom sú „obyčajní ľudia“ k týmto technickým pomôckam priateľskejší. Viem, ľudia sa nestretávajú s kamerami každý deň, no mali by myslieť na obsah a nie formu, ktorá má veľkú silu. Pretože koho je viac? Politikov alebo jednoduchých občanov,ktorí pod nimi žijú? Váš názor má pre médiá smerovanie a zaujíma ich. Nedajte si ho vziať pre strach z diktafónu. Nie každý deň vás totižto osloví človek, ktorý má záujem vypočuť si vás a ponúknuť váš názor širšiemu publiku. A povedzme si pravdu, aj občanom, ktorí s vami často súhlasia. Je ťažšie byť prvým ako sa pripojiť k davu. No vy, budete ťahačom ostatných hlasov.

veľa zdaru, povedzte si svoje!
PS: a popremýšľajte, komu by ste uverili viac, redaktorovi, ktorý by tvrdil, že jedna pani z ulice sa vyjadrila že… alebo by vás presvedčilo priame vyjadrenie osoby, ktorú vidíte alebo počujete jej hlas?