…keď sa rok s rokom lúči…

Keď posledný deň roka odovzdáva svoju moc do rúk novému, človek akosi automaticky, či chce alebo nie…, ozve sa známeho hlas na ulici alebo jeho vnútorný a začína bilancovať. Aspoň na pár chvíľ sa pozastaví nad uplynulým. Čo urobil, čo neurobil, čo mohol, čo musel, čo nemusel, načo mal dosť prostriedkov, síl a energie, načo nie. Čo mu rok dal, čo mu vzal.

Dnes, keď každé okno ukrýva betlehemské svetlo a v domoch rozvoniavajú dozvuky Vianoc a silvestrovská kapustnica je nežnejší a pokojnejší ako po iné dni v roku a možno preto intenzívnejšie vníma realitu svojho života. U niekoho je zakliesnená v bezstarostnosti medzi obývačku, kuchyňu a spálňu, iní ju majú rozšírenú a priestor pracoviska a poniektorých realita viaže pocity krivdy, trápenia, strachu, bezmocnosti, apatie. Koľko zbytočnosti nosí človek v sebe sa dozvie, až keď je neskoro.

Píšem tieto riadky v ozvenách vybuchujúcich petárd a delobuchov, v žiari vianočných sviečok. Píšem ich preto, že je vhodné rozšíriť svoju realitu o hodnoty, ktoré majú pre človeka zásadný význam. Sú nimi šťastie a spokojnosť. Rozšírte svoju realitu o viac lásky a odovzdávajte ju ďalej. Chorým, bezmocným, nešťastným. Rodičom, starým rodičom. Kolegom, kolegyniam. Známym i neznámym. Jednoducho ľuďom, ktorí zdieľajú na planéte Zem ten istý osud, ako vy, menom Život.

Milí kolegovia, milí čitatelia Blogoviska!

Prajem Vám, aby nadchádzajúci rok bol lepší, ako ten, s ktorým sa o pár hodín rozlúčime.

Prajem Vám viac príležitostí na úsmev. Prajem Vám viac správnych rozhodnutí.

Prajem Vám viac bozkov pre radosť, viac objatí pre ľudskú spolupatričnosť, viac lásky pre zdravie.

Katarína