Kto druhému jamu kope…

…sám do nej spadne. Každý deň môže byť pre nás tým posledným a podľa toho by sme mali aj žiť. Keď sa ráno zobudíte a pozriete sa do zrkadla, vidíte tam stále tú istú tvár? Cítite šťastie, alebo smútok z ďalšieho dňa? Keď potom kráčate k autu, alebo na zastávku, aké myšlienky Vás sprevádzajú cestou do práce? Uvažujete občas aj nad tým, komu a ako ste ublížili? Ak nie ste  šťastní a trápia Vás výčitky svedomia, ešte stále máte šancu to napraviť. Ešte stále môžete dať ľuďom trochu porozumenia a lásky, môžete urobiť deň krajším sebe aj svojmu okoliu. Koľkokrát človek pomôže a nedostane za to ani len slušné ďakujem. Skôr naopak, v dnešnej dobe pomôžete a dostanete „kladivom po hlave.“ Slušnosť zo starých filmov je preč, ľudia sú k sebe zlí, niektorí v presvedčení, že si to vyžaduje doba. No, staré dobré pravidlo sa väčšinou vždy naplní…kto druhému jamu kope, sám do nej padne. Udalosti posledných dní ma o tom presvedčili a verte mi, len som sa nad tým pousmiala a povedala som si, že to ani netrvalo dlho. Keď nadávame na vládu, na to, že nám nezabezpečia ani len slušnú starobu, položíme si niekedy otázku, čo pre to robíme, aby sa to zmenilo? Ja možno poznám aj odpoveď – nič. Sklamanie zo systému nič nerieši, chce to skutky a silnejší tlak na kompetentných.