Liečenie zlomeného srdca

Niekto napísal na Facebook, citujem:

Je zarážajúce, koľko ľudí pociťuje rôzne verzie nasledovného:

„Existuje základný pocit, že nič nie je v poriadku.

Pozerám sa na svoje požehnania, je ich toľko veľa.

Jednu minútu je moje srdce plné, hneď ďalšiu minútu je prázdne.

V jednej chvíli si myslím, že som ok, hneď v nasledujúcu chvíľu mám pocit, akoby sa mi chcelo plakať.

Snažím sa myslieť na to, že na zemi je toľko ľudí, ktorí sú na tom oveľa horšie. Moju bolesť to nezmenšuje.

Chce sa mi plakať.

A plakať.

A potom plakať o niečo viac.“

To, čo dotyčná osoba napísala, je zodpovedajúce liečeniu. Obzvlášť liečeniu zlomeného srdca. Mám pocit, že tento krátky post zachytáva nielen situáciu niekoľkých individuí, ale vystihuje kolektívnu situáciu ľudstva.

Povaha našej reality je taká, že vonkajšie vždy reflektuje vnútorné. Bengálski mystici veľmi presne definovali tento fenomén metaforou nazývanou „arši-nagar,“ čo znamená „mesto zrkadla.“ V tomto svete, ktorý je zložený z viditeľných a neviditeľných realít, vonkajšie konštantne reflektuje vnútorné.

Odkiaľ pramení tento pocit?

Tento pocit pochádza z hĺbky vnútra. Je to pocit srdca (pochádzajúci z väčšej hĺbky, než je srdce), nie je to vedomá myšlienka. Ten pocit, že „nič nie je v poriadku“ je jasným znamením pre tých, ktorí chápu a majú intelekt na to, aby venovali pozornosť faktu, že náš vnútorný život je kompletne roztrieštený. V rámci jednej alebo dvoch generácií ľudské bytosti na tejto zemi zabudli, čo je posvätné tak bezprecedentným spôsobom, že sa mu nič nevyrovná.

Tak ako fyzický svet má svoje fyzické zákony, ktoré sú univerzálne a konštantné, podobne spirituálny svet má spirituálne zákony, ktoré sú nemenné.

S našou ohromnou ignoranciou a zahaľovaním múdrosti sme zabudli na všetko, čo je posvätné, vrátane našej úcty pre neviditeľný a spirituálny svet a jeho nemenné zákony. Táto generácia žije s tak vysokou nedbanlivosťou voči vnútorným dimenziám, záležitostiam srdca a duše, že je to neuveriteľné.   Ešte aj naša nábožnosť je ovládnutá materializmom, to znamená predstieranie, egocentrický spirituálny materializmus, okázalosť a prístup, aký máme k výkladom obchodov – zbavený akejkoľvek oddanosti, trpezlivosti a úprimnosti.

Ako ľudská rasa sa musíme znova naučiť, ako žiť zo srdca a duše, a nie iba z myšlienok logiky a mysle. Musíme naše nadmerné sústredenie preorientovať z hlavy na zanedbané srdce.

Súfijský autor, Llewellyn Vaughan-Lee, v jednej z jeho posledných kníh „Zatemnenie Svetla“ napísal:

„Je potrebné pochopiť, že vnútorné svety sú ovplyvnené vedomím ľudstva. To je dôvod, prečo duchovné učenia naprieč vekmi zdôrazňovali dôležitosť našich postojov a hodnôt, podľa ktorých žijeme. Zatiaľ čo naše fyzické činy majú vplyv na vonkajší svet a vyprodukovali našu ekologickú krízu, naše vedomie, postoje a presvedčenia priamo ovplyvňujú vnútornú duchovnú dimenziu života na zemi…“

Vo zvýraznenej vete je odpoveď na otázku, „prečo prevláda pocit, že nič nie je ok, napriek tomu, že zjavne máme dostatok všetkého, materiálnych vecí, atď.“

Nazrime na realitu

Ak sa rozhodneme preskúmať prístup, ktorý sme adoptovali v našich denných životoch, akými hodnotami sa riadime, akým vedomým prechádzame hodinami dňa a čomu skutočne veríme – ak budeme k sebe úprimní, môžeme byť prekvapení.   Môžeme nakoniec zistiť, že ide o totálne sebecký prístup, peniazmi/zárobkom hnané hodnoty, neľudské vedomie, ktoré myslí jedine na žrať-srať-spať. A čo sa týka viery, veríme viac vo farmaceutické produkty a reklamy v telke než v hocičo iné.

Áno. Toto je viac-menej náš stav. Mali by sme byť teda prekvapení, že odvetvie, ktoré je najcitlivejšie na pravdu, ktorým je srdce a duša, začína pociťovať, že nič nie je OK?   Nuž, nič nie je v poriadku čo sa týka našej vnútornej reality, ale to isté platí aj o vonkajšej realite – našej ekonomike, našom pracovnom mieste, našej politike, našej spoločnosti, našom vzťahu s inými.  Celý článok.