Maďarsko-slovenské mýty
Počas mnohých diskusií som sa stretol s niektorými zaujímavými názormi na históriu. Dokonca som sa stretol aj so Slovákmi, ktorí dehonestujú existenciu etnika z dôvodov neexistencie vlastnej štátnosti v histórii, čo je samozrejme nezmyslom. Táto história však nie je imaginárna, slovenský národ sa nezjavil sťaby Deus ex machina v roku 1918. História národa sa neodvíja len od histórie kráľov a panovníkov, aj keď tí su viditeľným symbolom.
Maďarsko-slovenské mýty
Založenie ČSR
Po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska pripadla časť , ktorá bola skoro tisíc rokov súčasťou Uhorského kráľovstva – Slovensko, novému štátnemu útvaru, Československu. Promaďarský názor tvrdí že polovica „Felvidék“ do historického územia Slovenska (Horné Uhry) nikdy nepatrila. Okrem toho to vraj Československej republike nestačilo a pokúsilo sa získať aj ďalšie územie vojenskou cestou. ČSR bola porazená a maďarská armáda na východe Slovenska postúpila až k poľskej hranici, načo zasiahli štáty Dohody.
S názorom o územnej agresii ČS štátu nesúhlasím. Komunistická Maďarská Republika Rád (MRR) nebola spolkom mierumilovných, svoju dedovizeň bránivších rolníkov. Bol to náhodou boj proti komunizmu v srdci Europy. Hoci ČS vojská s Rumunmi zaútočili voči MRR a ako odpoveď na to maďarská Červená armáda postúpila až na sever dnešného Slovenska, kde vyhlásila v Prešove Slovenskú Republiku Rád, nehovoril by som o snahe rozšíriť ČSR. Štáty Dohody NAOPAK iniciovali útok voči MRR. Naviac jednou z primárnych snách MRR bolo obnovenie Uhorska pod novou, komunistickou, hlavičkou. Skrátka – prevracanie histórie naruby
Čo je Felvidek
Je viac definícií Felvideku. Buď to boli len sevérne župy, kde boli Slováci vo veľkej prevahe, alebo všetko hornaté na severe mimo Žitného ostrova, pričom do Felvideku sa rátala aj Matra v dnešnom Maďarsku…, alebo geopolitický Felvidek, v zmysle severná časť Uhorska kde patrila aj Zakarpatská Ukrajina (ciže skoro kompletne celé dnešné Slovensko) apod.
Určite bol východ dnešného Slovenska vždy maďarský (Košice – Kassa), smerom ku Balatonu bolo obyvateľstvo značne premiešané. Pred rokom 1918 žili v dnešnom Maďarsku stovky tisíc Slovákov, ktorých počet sa dnes mimochodom znižuje každým dňom. Počas volieb v roku 2010 ich bolo registrovaných len niečo cez 12000, v súčasnosti ich je cca 15000-18000. Budapešť bola v roku 1900 najväčším slovenskym mestom (na svete – :-)) ) s počtom obyvateľov slovenskej národnosti, resp. rozumejúcim slovensky cca 100.000 ľudí. Počet Maďarov na Slovensku sa naopak zvýšil aj napriek výmene obyvateľstva po druhej svetovej vojne. Po odrátaní výmeny obyvateľstva sa dá povedať ze z počtu 300-400tisíc Slovákov v Maďarsku pred rokom 1918, klesol ich počet o 95% na dnešnú úroveň.
Maďarizácia je výmysel
Mnoho diskutérov striktne rozlišuje medzi zemským a jazykovým poňatím národa a kritizuje iné napr. Čechov za stotožnenie zemského a národného princípu. Podľa mojej mienky toto isté a ďaleko intenzívnejšie robia Maďari už 200 rokov, ked si doslova ukradli Uhorsko pre seba. Maďarizácia bola len vyvrcholením snáh o zjednotenie týchto princípov na maďarskom jazykovom základe a vyhladenie nemaďarských elementov na území Uhorska.
Kingdom of Hungary NIE JE Maďarské kráľovstvo. Je to multietnické Uhorské kráľovstvo – spoločný štát Slovákov, Nemcov, Maďarov, Srbov, Rusínov, Chorvátov, Rumunov. Iste, mnohé jazyky nerozlišujú tieto pojmy, ale zmysel je jasný. Bohuziaľ vo svete sa intenzívna propagačná snaha Maďarov zaslúžila o zneviditeľnenie multietnického charakteru Uhorska. Uhorskí panovníci sú súčasťou spoločnej panónskej histórie a povedať ze to boli výlučne (etnickí) Maďari, mi pripadá značne ahistorické. Maďari prišli na územie obývane usadlým obyvateľstvom na ďaleko vyššom civilizačnom stupni, opanovali ho, usadili sa tu a spoločne s pôvodnou šľachtou väčšinou slovanského pôvodu vytvorili nový štátny útvar.
Súčasťou Uhorského kráľovstva bolo mnoho národov a národností, kde Maďari prevažne boli vedúcou silou, ale početne boli minoritní. Najväčší podiel obyvateľstva pripadal na Slovanov, čo toponymické (toponýmia=náuka o miestnych menách) výskumy na území dnešného Maďarska jasne dokazujú. Autochtónnosť (autochtónny=pôvodný) slovanského osídlenia v celej Panónii je dostatočne potvrdená, čím je vyvrátené časté tvrdenie o kultúrnom a civilizačnom prínose pôvodných Ugorov, ktorí (vraj) osídlili ľudoprázdne územie. Genetické výskumy haplotypov chromozómu Y vzoriek DNA zas hovoria o genetickom rozpustení pôvodnej malej skupiny Ugorov v mori slovanskej populácie. Jediným prvkom maďarskej identity ostali základy jazyka (pôvodná báza slov obsahovala cca 1000 základných a zvyšok je prebratý), okolo ktorého sa budoval mýtus o výlučnosti a nadradenosti Maďarov.
To len na ilustráciu, prečo privádzajú debaty o rozdieloch medzi Uhorskom a Maďarskom natívnych Maďarov do nepríčetnosti 🙂 A genetické výskumy mnohí z nich považujú dodnes za sprisahanie Nemaďarov.
Záchrana slovenského národa
Opäť zaujímavý názor relativizujúci maďarizáciu. Vraj národ nie je definovaný výhradne rečou a Slováci mohli hovoriť maďarsky s pocitom, že sú Slováci. Komu by to vadilo?
Opäť nemôžem súhlasiť. V prípade Slovákov išlo doslova o genocídu Slovákov s cieľom nielen potrieť slovenčinu, ale aj Slovákov ako národ a o jeho násilnú maďarizáciu. Maďarský element sa cíti nadradený nad okolitým prostredím a jeho vnútorná potreba dominancie je ďaleko vyvinutejšia ako u mnohých iných národov. Ale čo sa týka skutočného prínosu maďarskej kultúry dajme-tomu do pokladnice kultúry Rakúsko-Uhorskej monarchie, hovoril by som o vklade občanov Uhorska. Počas celej existencie Uhorska bolo Slovensko jeho priemyselnou základňou, neskôr aj sídlom monarchie po tureckom vpáde, z čoho vyplývala aj koncentrácia kultúry na tomto území s významným vkladom pôvodného obyvateľstva. Maďarskou zvláštnosťou je splývanie maďarského a uhorského, takže neuznávajú rozdiel medzi Slovákom z Uhorska a Maďarom, vždy sú to Maďari. V stredoveku až do 19.storočia sa národne rozlišovanie nepovažovalo za podstatné, dôležité bolo územie, tzv. zemské, geografické poňatie politického národa, po národnom obrodení Maďari prijali zásadu jediného štátneho, maďarského národa a uhorských občanov začali „prerábať“ na natívnych Maďarov. Mne je jedno, či je Alexander Petrovič Slovák alebo Šándor Petöfi Maďar (pre neznalých : pôvodom Slovák Alexander Petrovič si zvolil ako literárnu a politickú reč maďarčinu a pod menom Petöfi sa stal najväčším maďarským básnikom – aby pod menom Alexander Stepanovič Petrovič dožil svoj život na Sibíri…), ľudia v tom období to vnímali tiež ináč. Avšak u Maďarov som nikdy nepočul, že by na osobnosti Uhorska pozerali ako na miešanicu rôznych národností, ale vždy len ako na Maďarov. Mne osobne by nevadilo, keby sme hovorili ľubovoľným iným jazykom ako slovenčinou, ale som citlivý na to, keď mi niekto vsúva inú kultúru, než je tá pôvodné. Každá kultúra je niečím zvláštna a jej nasilna likvidácia neprispieva ľudstvu ničím pozitívnym.
Známym pojmom sú Lex Apponyi, súbor školských zákonov na intenzifikáciu výučby maďarčiny. Na prvý pohľad nie sú ničím zvláštnym z pohľadu zabezpečiť vyučovanie štátneho jazyka, ktorým sa koncom 19.st stala maďarčina, pretože v tom období sa k Maďarom hlásila menej ako polovica obyvateľstva Uhorska a značná časť v tom období jednoducho madarčine nerozumela. Avšak praktická realizácia jednotiacich štátotvorných snáh skončila zatvorením vyšších slovenských škôl za vlády Kolomana Tiszu, tvrdou maďarizáciou a vyjadrením Apponyiho že „…v tomto štáte je pánom Maďar“
Bohužiaľ, keď sa pozriem na praktickú politiku Maďarov po Trianone, jedine pod knutou komunistov sa neozývali so snahou o revíziu trianonskeho usporiadania. Keď Rusi rozdávali ruské pasy Abcházcom, každý po práve protestoval pretože bola evidentná snaha o zmenu lokálneho politického usporiadania. Keď Maďari robia to isté, je to niečo odlišné? Fidesz udeľuje občianstvo na základe doloženia ľubovoľného človeka s ľubovoľným trvalým bydliskom (t.j. nielen v Maďarsku) že jeden z jeho predkov mal maďarské občianstvo (z optiky maďarského štátu sú to všetci Slováci, Rumuni, Srbi či Zakarpatskí Ukrajinci) a že ovláda maďarčinu. Podľa novely už netreba ani podávať žiadosti v Maďarsku, stačí ľubovolný zastupiteľský úrad.
Zverejňovanie máp Uhorska ako (budúceho?) Maďarska v časopisoch, učebniciach je už pomaly obohranou témou. Maďari sú skrátka extrémne zahľadení do minulosti a v intenciách tohto svojho postoja vychovávajú stále nové a nové generácie. Je to podobné ako s islamistami. Je pár agresívnych jedincov a schvaľujúca mlčiaca väčšina. Na rozdiel od pohraničia v Česku, kde bola nemecké menšina ostro ohraničená, Uhorsko bolo viac premiešané a po Trianone na druhej strane ostali nielen Maďari, ale aj Slováci v Maďarsku. Slovákov a slovensky hovoriacich obyvateľov ostalo v Maďarsku skoro 400000, dnes ich je 18000. Na rozdiel od Maďarov na Slovensku, ktorí dnes tvoria jednu desatinu všetkých obyvateľov Slovenska napriek divokým historickým turbulenciám 20.storočia. Aj to mi pripomína neustále zdôrazňovanú „genocídu“ Arabov v Palestíne, ktorých genocída spočíva v tom, že ich počet narástol trojnásobne za pár desiatok rokov… Je zaujímavé, že dramatický pokles počtu Slovákov v Maďarsku nikto na európskych/svetových fórach neprezentuje, ale akékoľvek, aj to najmenšie maďarské bobo na Slovensku či inde v zahraničí je záležitosť celosvetovej dôležitosti. Iste je to o maďarskej lobby, ale aj o maďarskej politickej agresivite
Takže by som to uzavrel, Československo bolo pre Slovákov skutočnou národnou záchranou, za čo Čechom nemôžu byť nikdy dosť vďační. Bez Československa by bolo slovenské etnikum a slovenská kultúra dnes už len zápisom na stránkach histórie – a to bez ohľadu na reč, ktorou by sa na území Slovenska hovorilo.
Dnešná politika Slovenska a Maďarska je iná téma, ale uvedomelí Slováci nemajú potrebu bojovať za slovenský národ, stačí trocha sebavedomia a poznania histórie a vieme že sa nemáme za čo hanbiť. Svetom môžeme kráčať s rovnakým vedomím poznania ako iné tzv. veľké historické národy.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!