Manželstvo je bárter.

Partneri (netrvám na slove manželia, sobášny list je často iba kusom papiera) medzi sebou uskutočňujú výmenný obchod založený v čase, keď obaja omámení láskou, začali spolu žiť. Obchodné podmienky sú dané prírodou – ty oplodníš, ja vynosím a porodím (s týmto sa nedá pohnúť, tu je to fixné ) a individuálnymi zručnosťami a schopnosťami zainteresovaných.

Väčšinový model je taký, že žena sa stará o domácnosť z tej jej strany – kuchyňa, pranie, pohodlie bývania, upratovanie. Muž na oplátku obhospodáruje technické veci. Niekedy naopak. Ale v globále platí niečo za niečo – ja ti navarím, ty vymeníš žiarovku.

Nepomer času, ktorý investuje do partnerstva žena je značný (viď napríklad bod vyššie – oplodnenie versus vynosenie, ale aj večera a žiarovka)!

Občas nezaškodí mužom pripomenúť, že upratovacie služby a reštaurácie niečo stoja, aby nepovažovali partnerkin väčší časový vklad do spoločného života za samozrejmosť. Zaplatenie dovolenky, parfém, alebo len blbá čokoláda raz za čas, dobre padne.

Nie, nie, žiadny feminizmus, naopak, prikláňam sa k rodovej nerovnosti. Iba ma tak napadlo, že keď muž vie zabezpečiť pozimnú údržbu auta v servise, zaplatiť za ňu a kým mu vymenia olej a kolesá, posedieť s kamošom pri pive, prečo sme my, slovenky, také sprosté, že sa nevieme, trebárs pred Veľkou nocou, odbremeniť podobne?! Jarnému upratovaniu zdar!!!:-)