Najväčšie svinstvo Róberta Fica v predvolebnej prezidentskej kampani.

U nás, doma, nemáme povestný Vaľovej palec ocenený financovania ochotným daňovým poplatníkom na viac ako päťtisíc eur mesačne. Márne by som po tmavých kútoch nezáujmu hľadal, čo i len mátohu Kolesíka, aby mi poradil, ako oklamať vlastné svedomie. Nenachádzam ani rozložitú postavu brúsiča, z pohľadu zamestnania chtivých ľudí bojovníka proti zamestnanosti, ministra Richtera, aby mi daroval čo i len jednu Viagru na ošmeknutie svojho (bez)svedomia.

Podľa čísiel prvého kola volieb prezidenta žije na Slovensku viac, ako päťstotisíc ľudí, ktorí majú doma kompasov trojicu, ktorá ich vedie na scestie života. A to sa ešte mocou potúžený Fico zastrája, že má ich ešte raz toľko. Omdlievam pri čulej predstave, ako to v takej domácnosti vyzerá.

Zatiaľ, čo sa jedna ruka oháňa zúfalstvom nad vlastným osudom, druhá nacvičuje rituál voľby vodcu – sprievodcu svojim životom. Čo už, keď je nákup a predaj voličských hlasov riadený zákonom nerozumnosti, potom prvá vec, ktorá je kúpená je tá, čo je ešte citlivá na občasné záblesky rozumnosti.

Rozmýšľam o čase, ktorí sme nútení žiť vlastnou mierou nezodpovednosti. Čas, v ktorom jeden pár rúk je už dnes nachystaný nesklamať Mečiarovho synáčika Fica a ten druhý zase vedený tradíciou voliť menšie zlo. Tretí pár , kam patrím aj ja, hľadá veľmi hrubé a odolné rukavice, aby mohlo zaprieť omdlievajúce svedomie a ísť voliť proti potomkovi zločincov z minulého režimu. Ešte, že mám „radu“ spred pár hodín, že to menšie zlo predsa o ďalších päť rokov nemusíme zvoliť. Už dnes vyzvedám, kto mi odráta z veku desať Gašparovičových rokov ničoty s tajomnou rukou v úzadí na jeho kohútiku v Nafte Gbely.

Zatiaľ čo sú zamestnané ruky voliča a vo väčšinových číslach dospelej populácie zablokovaný rozum, mocenský apetít Fica a jeho súdruhov i imitátorov – polosúdruhov rastie.

Pod taktovkou jedného z ministrov sa na jeho rezorte konštruuje nová budúcnosť sna Róberta Fica o dvoch politických stranách na tomto hnijúcom politickom trhu. Toho ministra, ktorý má nahradiť súdruha s Istotami zbabelo utekajúcim pred zodpovednosťou do náručia doživotnej imunity. Jedná silná ľavica v podobe už jestvujúcej ponášky na politickú stranu, Smer-SD a jej protipólom na pravom brehu. Povedané športovou terminológiou, politická farma.

Som presvedčený, že mi rozumiete.

Imitátori ľavice konštruujú falzifikát novej pravicovej strany obsadenej vytipovanými, dnes ešte súdruhmi. Po voľbách prezidenta sa kruh uzavrie. Priestor, kde deštrukciu začali nezodpovední politici pravice, aby dali dôvod svojim voličom hodiť cez palubu seba ako politické mŕtvoly sa uzatvára, aby to boli oni, ktorí ako prví dokázali rozbiť atóm slobody.

Čas zmysluplného života sa na Slovensku dnes uzatvára modelom historickej skúsenosti, kde na začiatku bolo ubezpečenie Gottwaldových komunistov o pokračovaní v tradíciách Masarykovej demokracie medzivojnového obdobia a na jeho konci tresty smrti a rozkradnutý majetok.

Dostávam sa druhému, záverečnému snu Róberta Fica, ktorý vyslovil ešte v roku 1998 :

„Veľmi vážne sa natíska otázka odstrašujúceho účinku trestu smrti“.

Nová vládna koalícia pozostávajúca z dvoch Ficových politických strán ožije duchom smrti.  Iba tej politickej ?