Nula nemá peniaze, má strach

Priezvisko premiéra už nepoužijem, lebo podobne Harabin (podľa súdnej rady) predstavuje celospoločenské ohrozenie so sovietskou rétorikou. (https://www.blogovisko.sk/nula.html). Aj Timothy Snyder nám jasne vraví, že máme (Stredoeurópania) „smolu“ na súčasných politických lídrov. Ja iba s poľutovaním konštatujem, že sú to novinári (až na výnimky), komentátori, politológovia, celebrity a niektorí blogeri, ktorí tento fakt obchádzajú, a o jeho „schopnostiach“ a činoch slovenskú verejnosť i svet zavádzajú. Vedome tak spomaľujú  progres spoločnosti.

Ako? No takto:

1. Často mu nadbiehajú, píšu iba a hlavne o ňom, retušujú ho, diskutujú len s ním. Rádoví novinári a  televízni komentátori nevedia odmietnuť ani odraziť infantilizovanie a degradáciu politického dialógu v podaní nuly aj jeho spolustraníkov. Čo to má spoločné s nezávislou žurnalistikou a poslaním novinára? Ako môžu s vážnou tvárou počúvať tie repliky a nereagovať na ne? Ako dokážu skonzumovať jednu blbosť za druhou a dennodenne ich papagájovať? Veď vysielaním pseudorelácií všetci tí oči klopiaci Dolinskí, Oravové, Dobšinskí…atď. robia marketing Smeru a ničia našu politickú pluralitu na smutnú normalizáciu. Nie je im zo seba zle? Sú konformistické ovce, boja sa?

Faktom je, že Smer od svojho volebného triumfu hrubo nanútil nerovnocenný prístup politických strán k médiám. Nula je „vždy a všade“ a  opozícia či morálni občania dostanú televízne „odrobinky“ a sem-tam štek.  Najnovšie sa verklíkujú strachotémy a tie zobudili extrémistov, ktorí im však vôbec nemusia dať hlas?! A nik sa nebúri, nebojkotuje, aj keď každý neskazený novinár vie, že smerácky verbálny prejav nie je prínosom ale zaostalou propagandou. Že pod tými heslami stále niečo a  niekoho kryjú. Aj priemerný študent vie, že našej spoločnosti i dôveryhodnosti médií pomáha rovnocenná debata, aj keď je suchá. Treba ju vzkriesiť. A ktokoľvek z odstrkovanej opozície s milión chybami je tisíckrát hodnotnejší v akejkoľvek diskusií ako dvesto gumených smerákov so servilným moderátorom.

2. Často domotajú, cynicky obludne vtipkujú a titulkujú, že zaplatil, rozdal, pridal, zlacnil a vybavil. Vyrábajú „štedrého“ deda Mráza. Ale táto osôbka to predsa nerobí, lebo nemôže. Tie peniaze, čo vo funkcíí preskupuje ako škrupinky, predsa nevlastní. Sú naše, vyzbierané od pracujúcich platiacich občanov. Skutočná vláda ich musí stále efektívnejšie spravovať pod neustálym tlakom verejnosti, médií, justície a opozície a  neustále sa sebareorganizovať v prospech občanov, aby verejná správa dobiehala vyspelé demokracie.

Stačilo by napísať pravdu a namietnuť, že nula klame, nemá žiadne štadióny ani balíčky. Nemôže si ich nijako privlastňovať a fajkať. Na druhej strane ale má svoje notoricky absentujúce odpovede (byt na Vazovovej, podobný hlas, developerstvo s Aaronom Kedarom, vymáhanie strát za plynové krízy, emisie, nástenkové a iné tendre, nejasný sponzoring, tunelovanie VSS, sľuby o diaľnici, ansámble s tetami Ankami atď.), lobby, úskoky a svoju prokuratúru a políciu (tie nie sú naše, nechránia nás, ale nulu). Okrem toho má súdy, ktorým nedôveruje rekordných 74 percent občanov.

Milí solídni novinári, navrhujem, práve teraz pred ďalšími voľbami, zapnite závity, pozbierajte odvahu, ošúpte ho (ich) konečne, ako cibuľu, popíšte vrstvu po vrstve. Zistite a šírte medzi nami skutočnú novinársky podkutú pravdu. Nedajte si vziať slobodu. Konfrontujte, máte zdroje priamo pod nosom. Nevzdajte to kvôli nám a Slovensku. Odvahu.! Ak to vzdáte, práve teraz, bude nám dobudúcna hľadiacim a nekradnúcim občanom dlhšie zle.

Vo svojej najvnútornejšej vrstve sa totiž nula veľmi bojí. Nemá žiadne balíčky a nerozdáva vlastné zdanené peniaze.