Prečo sa ľudia boja pýtať?

Všimol som si to už dávnejšie. Momentálne ma však k tomuto blogu doviedli slovenské železnice, ktoré sa na trati medzi Prešov a Kysakom pokúsili neúspešne otráviť svojich cestujúcich v „maline“ akože kúrením. Smrad z nafty a výparov horší ako pri Slovnafte. Tak som sa sprievodcu opýtal, čo je veci. Tak odpoveď znela: musel som vypnúť kúrenie. Stav vlakov je asi taký, aký je.

Ostanem ešte pri železniciach. Bola výluka a v utorok o jednej brali cca štyri autobusy ľudí z Prešova do Veľkého Šariša. No tlačenka ani v konzerve, skoro ani sprievodca sa nezmestil. Na otázku, že ak vedia o takejto špičke, prečo neobjednali aspoň o dva autobusy, viac som nedostal odpoveď. Stratila sa v dave.

No nech nezapáram len do železníc. Počiatek či Figeľ, všetko jedno.

Bol som na základe letáku a obrovskej reklamy siete Lidl si kúpiť v utorok lososa a kačacie stehná. Teda pokúsil som sa.  V nedeľu ešte akcia nebola a v utorok už nebola. Tak sme s predavačkami hľadali a hľadali tie výrobky a milé osôbky len konštatovali, že sa pamätajú, že to mali, ale že sa to skoro  vypredalo. Na otázku, koľko kusov asi objednali som odpoveď nedostal a na otázku, že čo budú robiť vlastne so zavádzajúcou reklamou som tiež odpoveď nedostal. Akcia mala trvať celý týždeň a podľa reklamy mali ľudia variť z týchto surovín možno aj týždeň. Nestalo sa.

Jedno je však isté, pýtam sa neustále a odpovede prestávam dostávať. Pýtam sa politikov, obchodníkov, inštitúcií a nič. Ľudia stojaci za mnou len pozerali, čo sa to pýtam. Vo vlaku sa okrem mňa vôbec nikto neozval a všetci boli spokojní so smradom. Proti podguráženým občanom už nevystúpi vôbec nikto. V Prešove na stanici som už aspoň trikrát upozorňoval na bordel, čo robia isté skupiny.

Znovu vlak. Ľudí ani maku. Dopravná špička a tri indivíduá sa zamkli v kupé a sú rozvalení ako … Najprv som slabšie zalomcoval dverami, no potom zabúchal  a spýtal sa či majú voľné a či je to ich súkromné kupé. Žiadna odpoveď, len nenávistný pohľad.

Ďalší príklad z kupé vo vlaku. Dve dámy si sedia v kupé pre osem ľudí. Tašky rozvalené po sedadlách a ľudia stoja von. Nikto zo stojacich sa týchto dám v rokoch nespýtal či majú voľné a tak som to spravil znovu. Odrazu bolo šesť miest voľných. Ako málo stačilo.

Prečo sa vlastne ľudia už prestali pýtať?

Pretože nedostávajú odpovede to po prvé a po druhé, pretože sa boja.

No a preto sa musíte pýtať všade a na všetko. V bankách, poisťovniach, obchodoch, musíte sa pýtať politikov čo urobili pre vás, ak už platíte tie dane. Musíte pozerať politikom na prsty, pretože kultúra správania sa odvíja zhora. Ak neustále zlodej kričí chyťte zlodeja, stáva sa to pravidlom a človek naberie istú imunitu, ktorá ho zaplaví jedom.

Pýtajte sa aj novinárov, ktorí vás masírujú sprostosťami. Pýtajte sa televízií čo to pre boha vysielajú. Raz budú musieť odpovedať. Pýtať , znamená, že uvažujete a neriadite sa len direktívami zhora.