Reálna politika je umením možného

Včera sa politici vyjadrovali k ročnému pádu vlády.Nie je vôbec divné, že podrobné zhodnotenie prišlo od Richarda Sulíka, predsedu strany SaS, ktorá si pri založení dala do vienka zásadu poctivosti, odbornosti a solidárnosti. Z tohto pohľadu to bol vyvážený štátnický text, kde napriek konštatovaniu mnohých chýb a ľudských nezhôd, ponúka aj poučenie a skúša preklenúť most medzi stranami, ktorý sa po Eurovalovom hlasovaní vytvoril. Je zaujímavé že podobný pohľad na spoluprácu aspoň navonok má aj Paľo Frešo. Síce to nie je vyjadrenie, ktoré by bolo okrem inštinktívneho pocitu vlastnej slabosti ničím odôvodnené, ale beriem to ako gesto správnou direkciou (bože ten SMER už sprofanoval aj obyčajné slovenské slovo smer…)

Nebudem sa vracať k udalostiam tých dní. Pre politika to už nemá význam, len by som rád pripomenul jednu veľmi podstatnú vec, ktorú si nikto z diskutujúcich príliš nevšíma. Keď si otvoríte program strany SaS, poctivo si ho prečítate a následne spravíte to isté s programom SDKÚ, až tak veľa rozdielov nenájdete. Rozdiel je v praktickej aplikácii týchto programov a schopnosti dodržať sľub – či už medzi stranami navzájom, alebo sľub strany voličom. Už pri zakladaní SaS sa totiž povedalo, že strana bude dodržiavať dohody. To platilo a platí aj dodnes.

Hoci sa hovorí, že politika je umením možného, poučením ostatných strán voči SaS by mohla byť len jedna vec. Nech s nimi súhlasia, alebo nesúhlasia – SaS je vysoko predvídateľná, čestná, nerobí podrazy a dodržiava dohody.Poučením SaS z existencie prostredia, kde jeden deň neplatí, čo sa dohodne včera je zas jedno – bez záruk žiadna dohoda neplatí a už vôbec neplatí niečo také ako obyčajné chlapské slovo. A tak máme limity spolupráce hotové – bolo to rýchle, však?

To, že naša krajina je vedená ľuďmi ktorí plne odrážajú morálne bahno, do ktorého sa táto spoločnosť za 40 rokov komunizmu a 20rokov neriadeného rozkrádania dostala, neznamená že títo ľudia ostanú na čele štátu naveky. Stačí len zmena správania sa ľudí a následne aj zmena ich voličských preferencií.

Ak totiž budeme naďalej voliť luhárov, nečestných ľudí, ktorým neverí ani vlastný odraz v zrkadle,nič sa nezmení. Hoci aj tu musím jedných dychom povedať že ani toto nestačí. Bez transparentnosti v hospodárskom živote a hlavne v justícii, aj 150 svätých poslancov máločo zmôže.

Áno, politika je umenie možného ale svojím spôsobom je politika život každého občana. Nie je to záležitosť len tých 150 poslancov, oni totiž len odrážajú život okolo seba. Ľudia si sami volia kto reprezentuje ich názory a postoje.Ak budeme ľahostajní k morálnym zásadám okolo seba, budeme voliť ľudí a strany, ktorým sú tieto zásady ukradnuté a naopak. Je pravda, že každá strana sľubuje čestnosť a morálku, ale okrem nových strán je každá zároveň namočená do nepretržitého radu škandálov.

Zmeňme svoj život a zmeníme aj spoločnosť – to je tiež politika…