Rusko sa prihlásilo o veľmocenské postavenie

Počet zobrazení: 7

Na úvod by som rád zadefinoval pozíciu Ruska k svojmu okoliu a z toho vyplývajúcimi následkami. K súčasným diskusiám, o čo ide Ukrajine, o čo ide Rusku, Európskej Únii, USA, atď., kto má aké morálne popr. iné právo (vrátane medzinárodného) a povinnosti (napr. zmluvné) na Ukrajine, či už z ktorejkoľvek strany (Kyjev, separatisti, Rusko, EÚ, USA, NATO atď.) by sme si mali všimnúť nasledovné :

.
Rusko ako veľmoc.

Celý konflikt na Ukrajine nie je len interná záležitosť suverénnej Ukrajiny, ale predovšetkým Ruska ako veľmoci
.
Týka sa jeho národnej bezpečnosti a to je priorita najvyššia a nadovšetko ostatným. Je to otázka ohrozenia ruskej štátnej suverenity a možno aj prežitia.
.
Preto Rusko nikdy nedovolí rozvinutie síl NATO-USA (ktoré sa rozhodlo byť k Rusku nepriateľské) na Ukrajine a nepripustí to ani ako potencionálnu budúcu možnosť (tzv. červená línia)
.
Ukrajina teda nemôže byť vo vojenských otázkach suverénna, nemôže rozhodnúť o svojom začlenení do nejakého potencionálne nepriateľského vojenského bloku
.
Pretože sa súčasná kyjevská vláda vymedzuje voči Rusku nepriateľsky, Rusko v súčasnej situácii bude konať tak, aby túto vládu zvrhlo (a nahradilo priateľskejšou) alebo ju aspoň úplne neutralizovalo
.
Rusko použije v tej ktorej dobe také prostriedky, ktoré budú adekvátne situácii: ozbrojovanie civilistov, okupáciu budov, domobranu, specnaz, pasívne obranu, aktívne vojenské zásahy, dezinformácie, psyops, najímanie agentov, atentáty …. až po plnú inváziu, ak to bude nutné
.

Podobne by konali USA podľa Monroeovej doktríny, ktorá oficiálne platila v minulosti a neoficiálne platí dodnes (odporúčam napr. Wiki či inde). Udalosti na Ukrajine majú charakter možného vojenského ohrozenia Ruska, čo je predmetom aj Monroeovej doktríny pre USA. Rusko žiadnu takú doktrínu nevyhlásilo, ale bude sa podľa nej riadiť .

Všetky ďalšie aspekty a ohľady, vrátane nezinárodného práva, dohôd atď. sú podružné a Rusko ich podriadi primárnemu cieľu – sebazáchove a prežitiu krajiny do budúcnosti.

V Izraeli vysiela jedna televízna stanica po rusky. V týchto dňoch odvysielala rozhovor s bývalým šéfom izraelskej tajnej služby NATIV Jakovom Kedmi. Kedmi dáva ruský zásah na Ukrajine vrátane Krymu na jednu úroveň so zásahom amerického prezidenta Johna F. Kennedyho proti Kube v roku 1962 a uvádza práve hore spomenuté dôvody.

Slovenské médiá situáciu nereflektujú, prezentujú propagandistický pohľad, kde Rusko vždy démonizujú a vôbec neuvažujú o súvislostiach a už vôbec nie o NATO, resp. USA ako o agresorovi. Tento spôsob komentovania sa dá ilustrovať na príklade denníka SME a archívoch denníka konfrontované s dneškom :

Minister Lajčák 6 rokov po Gruzínskom konflikte triezvo vyhodnotil situáciu – Gruzínsko nie je pripravené na členstvo v NATO, lebo začalo vojnu v roku 2008 a nie je záruka, že sa to nebude chcieť pokúsiť zopakovať, keď bude mať za sebou celé NATO. To by podľa článku V. o vzájomnej pomoci vyžadovalo účasť vojsk NATO v konflikte.

Teraz si pripomeňme propagandistické, manipulatívne výlevy tzv. objektívneho denníka z tej doby, ktoré popisujú Rusko ako démona, agresora a nebezpečný štát.
http://www.sme.sk/c/4015026/rusko-odhryzlo-kus-gruzinska.html
http://www.sme.sk/c/4021751/abchazsko-a-osetsko-chcu-nezavislost.html

Verejná mienka správne masírovaná bola na strane Gruzínska
http://www.sme.sk/c/4013963/gruzinsko-vyhlasilo-jednostranne-primerie.html

NATO sa takisto „postavilo“ za Gruzínsko, hoci politikom museli byť skutočnosti jasné
http://www.sme.sk/c/4032099/aliancia-rusko-porusilo-pravo.html

Z toho jednoznačne vyplýva, že Rusko je sústavne a dlhodobo pod vojenským, politickým a mediálnym nepriateľským tlakom, ide o tvrdú propagandu podporovanú mienkotvornými médiami. Média ako je SME stoja v prvej línii tejto mediálnej paľby, sú spúšťačom emócií, negatívnych nepriateľských a agresívnych nálad. Rusko je podľa elít Západu vždy vykresľované v najčernejších farbách a jeho potreby a záujmy sú marginalizované. Západní predstavitelia Rusov verejne označovali (a mnohí dodnes považujú) len za poslušný objekt vlastných plánov a nie za subjekt geopolitiky, ktorého záujmy sú relevantné. To čo by Amerike alebo inej veľmoci bolo s blahosklonným nadhľadom akceptované je u Rusov prejav ich necivilizovanosti a vyvoláva nutnosť ho potrestať. Tento pohľad je smrtiaci a privádza nás krok za krokom k dramatickému vyvrcholeniu.

Krym nie je koniec. Na tomto postoji sa zhodujem s rusofóbmi celého sveta. Keďže Rusi nemajú žiadne práva brániť sa, vymedzovať svoje sféry vplyvu, každá reakcia Ruska je interpretovaná ako začiatok agresie. Krym je porušením medzinárodného práva, ktorý však bol reakciou (aj keď podľa verejne dostupných správ neprimeranou, nelegitímnou a nesprávnou) na kroky Západu. Jeho anexia je teda podľa Západu začiatkom nevyhlásenej vojny a preto treba stupňovať tlak na Rusko, zvyšovať jeho pocit ohrozenia. Žiadne návrhy Ruska nebudú akceptované, požiadavky na riešenie krízy budú vykonané v opačnom smere. V podstate jed, ktorý spôsobil túto situáciu, Západ ide dávkovať v mnohonásobných množstvách.

Takže ak vedenie neprevezmú reálpolitici, kríza bude zákonite pokračovať. Západ bude stupňovať démonizovanie Ruska, pritvrdzovať sankcie, zvyšovať vojenskú prítomnosť v regióne a neobmedzene podporovať stále nebezpečnejšie a stále radikálnejšie sily na Ukrajine.

Rusi si na svojich hraniciach nemôžu dovoliť prenechať iniciatívu NATO, ktoré je v Rusku považované za nepriateľa. Odvetné kroky Ruska budú destabilizácia regiónov, kde majú Rusi významnú podporu, vyzbrojovanie a podpora militantov v týchto regiónoch, pritvrdzovanie rétoriky a zvyšovanie vojenskej prítomnosti na hraniciach. V prípade, že destabilizácia jednej alebo druhej strany sa zvrhne do krvavých zrážok, zasiahne ruská armáda a budeme skutočne už len krok od regulérnej vojny, ktorá má ambície prerásť do globálneho konfliktu.

Riešením krízy nie je unitárna Ukrajina, kde ruské obyvateľstvo bude podrobené fyzickej a kultúrnej genocíde. Nie je riešením ani štát so základňami NATO 1000km od centra Moskvy a rozhodne nie je riešením štát, kde zbrane a ich riadenie sú v rukách extrémistov (fámy hovoria aj o atómových bombách, ktoré unikli zničeniu).

Riešením je uznanie Ruska za akceptovaný subjekt geopolitiky a z toho vyplývajúcimi konzekvenciami. Tak ako mali Američania Monroeovu doktrínu, podľa ktorej považujú celú Ameriku za oblasť vyžadujúcu zvýšený dohľad (USA zabránili, zvrhli alebo destabilizovali vlády v desiatkach krajín Latinskej Ameriky), rovnako aj Rusko potrebuje na svojich hraniciach minimálne vojensky neutrálne krajiny. Pre Rusov je jediným zmysluplným ohrozením NATO, čo je de facto USA, kedže väčšinu údernej sily zabezpečuje americká armáda a NATO je nástrojom americkej vojenskej politiky.

Riešením je stiahnutie USA z regiónu, uznanie nutnosti Ruska zapojiť ho do riešenia krízy a vytvoriť federatívny model neutrálnej Ukrajiny, kde budú mať všetky skupiny obyvateľstva zvýšené práva vo federatívnych oblastiach a naopak bude znížený vplyv Kyjeva. Kde Rusko síce nezíska priateľa na svojich západných hraniciach, ale aspoň nebude čakať úder noža do chrbta.

Zdroj:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Monroeova_doktr%C3%ADna
https://www.blogovisko.sk/narusi-sa-strategicka-rovnovaha-usa-a-ruska.html
http://www.youtube.com/watch?v=lShxKVxSSOc
http://www.teraz.sk/zahranicie/gruzinsko-nato-lajcak-vstup/80514-clanok.html
http://www.sme.sk/c/4015026/rusko-odhryzlo-kus-gruzinska.html
http://www.sme.sk/c/4021751/abchazsko-a-osetsko-chcu-nezavislost.html
http://www.sme.sk/c/4013963/gruzinsko-vyhlasilo-jednostranne-primerie.html
http://www.sme.sk/c/4032099/aliancia-rusko-porusilo-pravo.html