SDKÚ-DS: Bože, ako hlboko som klesla.

Ficova kandidatúra sa všeobecne očakávala. Čo sa nečakalo je, že prezídium SDKU-DS bude čakať na ohlásenie Smeru a hneď nato vyhlási svojho kandidáta. Zvolili si podporu človeka zo strany, ktorá v minulom období zapríčinila pád vlády Mikuláša Dzurindu, zapríčinila zvolenie Gašparoviča v druhom funkčnom období, ktorej reprezentanti vytunelovali Bratislavu a zapríčinili nástup primátora Smeru, ktorá kolaboruje so Smerom všade kde sa dá, ktorá umožnila výhru Smeru minimálne v dvoch krajoch a zapríčinila nástup Kotlebizmu.

SDKÚ-DS sa prihlásila k tejto politike. Strana, ktorá v minulosti stála v čele boja voči zneužívaniu demokracie ide podporovať človeka, ktorý sa s Ficom bratríčkuje kde sa dá, ktorý stál v čele strany keď sa horlivo snažili dostať do koalície s ním. Odhliadnuc od jeho podivných tekutých koníčkov, chameleón typu Hrušovský, ktorý od čias komunizmu, keď kolaboroval v Národnom fronte a bojoval za vec socializmu na úseku práva, vždy plával na vodách prospechárstva a „boja“ za svoje teplé miestečko.

Strana SDKÚ-DS rezignovala na svoje hodnoty. Odmietla vytvoriť alternatívu tak ľavicovému populizmu, nacionalizmu ako aj prospechárskemu svätuškárstvu. Mohla mať ambíciu vytvoriť korektnú a uveriteľnú stranu občianskej pravice. Namiesto toho sa rozhodla ísť smerom politiky, ktorá ju už priviedla na okraj existencie. Namiesto zmeny kurzu pokračuje v prehlbovaní negatívnych tendencií vo vnútri strany. Dnes je to zrejme strana prisahajúca na oltár populizmu, nacionalizmu a dokonca aj nábožensky motivovaných ideí.

A už vôbec netuším, prečo si nechala v názve strany skratku DS. S pôvodným pravicovým liberalizmom Demokratickej strany nemá vôbec nič spoločné a pokiaľ bývalí demokrati ostávajú v SDKÚ-DS, svedčí to buď o ich slepote, alebo ľahostajnosti. Ich názory nikoho nezaujímajú a liberálny prúd v strane neexistuje.

Toto nie je výsledok politického obchodu, je to zásadné strategické rozhodnutie. Je to obyčajné vyhlásenie, že SDKÚ-DS súhlasí s kandidatúrou nie Hrušovského, ale naopak Róberta Fica. Pretože toto nie je súper pre Fica, naopak je to pomocná ruka veľkému bossovi. Taktiež je jasné, že SDKÚ-DS nepredpokladá víťazstvo opozičného kandidáta a rozhodla sa alibisticky postaviť do radu pomáhačov Smeru, na stranu – ako si myslí – víťazov.

Aké mohli byť dôvody, ťažko povedať. Fico sa o moc nebude deliť, maximálne tak dovolí zobnúť si poslušným politikom pár omrviniek z bohato prestretého stola verejných financií, na ktorom hodujú Smerácki funkcionári. Ak to členom SDKÚ stačí, ak je ich životným krédom mať o pár euro viac, potom sa tomu rozhodnutiu nedivím. Len potom nechápem aký význam má existencia samostatnej strany, ktorej význam je jediný : robiť nadržaný komparz politike Smer – zadarmo. Však nech vstúpia do ľavicového mastodonta a budú si môcť omočiť rypáčiky do korýtka aj oni, nie?

SDKÚ-DS prestala byť nielen lídrom pravice, ale prestala byť opozičnou stranou vôbec. Zaradila sa do šíku rovnako rozmýšľajúcich „politikov“ KDH a Mostu.

Po dnešku je celé Slovensko fakticky červené aj na úrovni krajov a jedinou skutočne opozičnou parlamentnou stranou je SaS (a prípadne Nova).

Poznámka :

Podľa kuloárnych informácií, vymenila SDKÚ-DS podporu Hrušovského za podporu svojho kandidáta na post primátora Bratislavy. Obávam sa, že tento špinavý obchod neostane bez následkov na renomé, preferenciách  a možno aj samotnej budúcnosti gorilých strán. Už pred viac ako rokom som sa k téme úplne odťažitých politických obchodov kriticky vyjadril https://www.blogovisko.sk/drzost-arogancia-alebo-uplna-neschopnost-opozicnych-politikov.html.

Medzitým sa tento pohľad ešte viac prehĺbil, politika sa stala otvorene cynickou. KDH a Most-Híd už ani nezakrýva svoju ochotu na partnerstvo so Smerom a SDKÚ-DS svoju túžbu po vláde nad malým kúskom hnojiska a potreby spraviť z Bratislavy a okolia svoj košiar ovečiek na dojenie. Politici vyhlasujú s kamennou tvárou túžbu vyviesť Slovensko z marazmu korupcie, rozkrádania a zákulisných obchodov, pritom však robia presne to isté, čo odsudzujú…