Stanovisko Číny k ukrajinskej kríze

http://slovak.ruvr.ru/news/2014_06_01/Generalny-stab-Cina-vyzval-Kyjev-aby-zastavil-svoju-vojensku-operaciu-2410/ Cina ma zaujmy na oboch stranach konfliktu. S Rusmi zacali viac spolupracovat na strategickych temach a dohodli sa na spolupraci pri exploatacii ruskych zdrojov ale Amerika je najvacsi veritel Ciny a Cina ma podla neoficialnych zdrojov skoro 2biliony dolarov americkych dlhopisov. Cina si nemoze dovolit rozkolisat americku ekonomiku, inak by prisla o svoje aktiva, zaroven vsak potrebuje tuto zavislost od USA diverzifikovat a znizovat.

V konecnom dosledku je boj medzi Ruskom a USA ekonomickym bojom, kedze ide o vladnutie zdrojov, ich kontrolu, tazbu, dopravu a obchodovanie s nimi pomocou mocenskych a vojenskych prostriedkov. Takze ked si odmyslime balast okolo demokracie, civilizacnych slobod, ostane nam obycajne ruvanie sa psov o kost.

V konflikte medzi Ruskom a USA si Cina vybrala politicky stranu Ruska z jedneho dovodu – vie, ze po rozbiti Ruska a ovladnuti jeho zdrojov americkymi alebo Amerike priatelsky naklonenymi subjektami, pride na radu aj ona. Cina moze mat aku chce vyspelu technologiu, bez zdrojov neprezije. Na svojom uzemi ich nema, takze je mimo Ruska odkazana na zamorsky import. Ten vsak plne kontroluje USA…

Jednoznacne stanovisko Ciny je v tomto kontexte pre Ameriku velmi neprijemne. Ako staly clen Rady bezpecnosti OSN s pravom veta vytvara spolu s Ruskom blok, ktory umoznuje sirsie manevre Rusku a tym zuzuje poziciu USA. Ak okrem politickeho tlaku vyuzije Cina aj ekonomicke paky, bez problemov posle do recesie a miliardovych strat lubovolnu ekonomiku Zapadu. Cina sa napr. pre Nemecko stala motorom rastu a objednavky z Ciny su pre Nemecko obzvlast dolezite. A ze nema problem podobne metody pouzit ukazala napr. v tichej vojne s Norskom, ked udelili napriek jej nesuhlasu Nobellovu cenu Dalajlamovi a sposobili Norom podstatne straty, ktore viedli k dnesnej ignoracii tibetskeho problemu.