Znásilnenia v Kocúrkove

Inšpiráciou pre napísanie tohto blogu boli pre mňa výpovede znásilnených žien, ktoré uverejnil denník Sme. Väčšinový názor ľudí je ten, že obete takéhoto druhu násilia sú za to zodpovedné. Veľakrát tomu tak môže byť, nástrahy predsa číhajú všade a je to len na nás, v akej spoločnosti sa pohybujeme, s kým sa stretávame, kam chodíme. Takzvané diskotékové znásilnenia sú úplne absurdné. Mladí ľudia potužení alkoholom ani nevnímajú dôsledky svojho konania, buď násilníckeho, alebo v opačnom prípade apatického. Aj jedno aj druhé dokáže ublížiť s následkom doživotnej traumy pre ďalšiu osobu. Pri vstupe na diskotéku sú biletári, ktorých úlohou nie je len vyberať vstupné, majú zabávajúcich sa ľudí strážiť a ochraňovať pred možným nebezpečenstvom. Aj oni sú však len ľudia a veľakrát tiež potužení alkoholom urobia chybu. Opäť však tá chyba môže spôsobiť doživotnú traumu ďalšej osobe. Netvrdím, že sa nesnažia, no väčšinu času v práci trávia „okukávaním kočiek“. Krivdiť im nebudem, mnohokrát aj zasiahnu. Sama som bola svedkom toho, ako vyhodili chlapca, ktorý obťažoval zabávajúce sa dievča. Tiež som na vlastnej koži zažila počas oslavy v jednom podniku pripravovaný útok zo strany jedného zahraničného študenta. Chcel nám objednať miešané nápoje, no my sme odmietli a to ho nesmierne nahnevalo. Prezentoval sa pred nami ako študent medicíny, pochádzajúci z jednej krásnej dovolenkovej destinácie. Bol vysoký, až príliš štíhly s čiernymi kučeravými vlasmi, mal nesmierne ego a to ho asi posmeľovalo. Kde boli vtedy biletári, keď pripravoval útok, keď všetci videli, že nás obťažoval? Sedeli vonku, fajčili a náramne sa bavili. V ten večer sme si s kamarátkami dali prvé a pre mňa aj posledné mojito. Náš stôl lemoval záves a keď sme tancovali, spomínaný študent sa postavil za záves a nenápadne niečo nasypal do drinku. Mala som tú smolu, že to bol môj drink. Hneď sa mi začala točiť hlava, musela som odísť na toaletu. Našťastie vždy som sa rada obklopovala ľuďmi na ktorých som sa mohla spoľahnúť a môj najlepší kamarát upozornil našu ďalšiu kamarátku, že asi niečo nie je v poriadku. Ďalšou záchrankyňou bola barmanka, ktorá mi podala niečo podobné sode bicarbone. V sprievode ľudí, s ktorými som bola na oslave, som sa dostala bezpečne domov. Ešte dva dni mi bolo zle na žalúdku. A človek, ktorý bol za to zodpovedný, dostane u nás titul MUDr. a stane sa veľaváženým pánom doktorom. Viac sme ho už nevideli, pevne verím, že sa s ním nestretnem v nejakej ordinácii…V ten istý týždeň mi ďalší kamarát povedal, že to isté sa stalo dcére jeho spolupracovníka. Dopadla oveľa horšie, skončila na Jednotke intenzívnej starostlivosti. Mnohí si povedia, keby ste všetci sedeli doma, nič by sa nikomu nestalo. To je síce pravda, ale mladí ľudia sa chodia radi baviť, aj tanec je pre mnohých súčasťou života. A musím oponovať, aj doma sa môže stať čokoľvek, pri vchode si na vás môže počkať násilník, alebo vás prepadne cestou domov. Stať sa môže čokoľvek a kdekoľvek. Je len smutné, že naše peniaze z eurofondov sa míňajú na nezmyselné projekty a otázka znásilnení, či domáceho násilia ostáva vždy otvorená. Nikto nemá guráž na poriadnu zmenu legislatívy, ktorá by dokázala ochrániť nielen ženy, ale aj mužov a deti, teda všetky obete akéhokoľvek násilia. Blížia sa voľby do VÚC, na budúci rok prezidentské voľby. Všetci budú mať veľa rečí, čo by zmenili…no hneď ako dosiahnu svoj cieľ, ucítia teplo pohodlnej stoličky, zabudnú na sľuby. A obete násilia, ktoré tiež patria k ich voličom, ostanú ešte viac otupené a prázdne. Lebo ľudia, do ktorých vkladali nádej, ich opäť sklamali. To sa naozaj na Slovensku nenájde nejaká skupina politikov, ktorej ostali ešte nejaké zvyšky svedomia a ktorá by pripravila poriadnu novelizáciu niektorých zákonov? Ste platení z našich daní, tak sa už konečne zobuďte, páni a dámy v Národnej rade SR a na ministerstvách! Nech tu nežijeme kvôli vašej nečinnosti ako v dobe kamennej!