Čas na zmenu

Keď padla Radičovej vláda a dostal sa k moci Fico, začalo sa stmievať nad Slovenskom. K moci sa dostala jedna strana, ničili čo sa dalo (a ešte stále tak robia), pravicová strana politického spektra úplne zlyhala kvôli malosti a úbohosti svojich lídrov Dzurindu, Figeľa a Bugára. Neschopnosť týchto troch priznať si chybu a ich snaha obviniť z pádu vlády SaS bola až neuveriteľne trápna. Pochopiteľne to nemohlo zostať bez následkov a v predčasných voľbách sme zaplatili všetci za túto ich ješitnosť – ľudia si radšej vybrali neisté sľuby komunistu Fica, len aby dali najavo svoje znechutenie, nedôveru a sklamanie z toho, ako sa títo traja páni vykrúcali, ohýbali a uhýbali, len aby nemuseli jasne a priamo odpovedať na jasné otázky, politika v ich podaní sa dostala na čiernu listinu voličov. Otvorili vlastne sami Ficovi dvere k moci. Ako-tak držala zástavu nádeje SaS, ale aj v ich radoch sa objavili krajcerovia a kollárovci, znechutenie pokračovalo. Vyzeralo to chvíľu nádejne, keď Sulík a jeho spolustraníci zatrúbili na poplach, zverejnili dotazník, v ktorom zisťovali nálady a mienku voličov o ich strane. A hoci im veľa ľudí dôverovalo a dotazník vyplnilo, nestáli títo ľudia SaS za to, aby im povedali, čo si z ich názorov zobrali, čo sa poučili. Do dnešného dňa nie je jasné, či SaS urobila nejakú sebareflexiu, pretože na fungovaní tejto strany navonok nevidno žiadne zásadné zmeny. Opäť sklamanie.

A prišli voľby prezidenta. Nekritický a nafúkaný Fico si ani v duchu nepomyslel, žeby voľby mohol prehrať tak kruto a ponižujúco. Ukázalo sa, že hoci s určitou mierou zotrvačnosti, ale občania predsa len nie sú hluchí ani slepí a jasne odkázali Ficovi aj SMERu, čo si o nich myslia a kam patrí arogancia, neustále urážanie a zosmiešňovanie opozície. Kiska, Procházka a Kňažko im vytreli poriadne zrak i keď im chceli vodu zamútiť „osobnosti“ typu Fischer, no najmä kandidát Ľudovej platformy Hrušovský a nezávislý rusofil Čarnogurský. Ich volebný výsledok je hádam ešte väčšie fiasko ako výsledok Fica v II.kole. Alebo Bárdoš…. Snaha ukázať slovákom, že sú tu aj menšiny vyznela ako rozkopávanie otvorených dverí. Kto na Slovensku už nevie, že tu žijú aj menšiny a dokonca ešte aj úplne prihlúplo chcel klásť podmienky, že až keď Kiska niečo sľúbi maďarom až potom ho budú voliť. Môže byť ešte nejaká iná väčšia naivita? Čas ukáže, či všetci títo páni urobia nejakú sebareflexiu, či jej vôbec sú schopní a vyvodia pre seba nejaké závery. Zatiaľ to tak nevyzerá, pretože trápne ponúknutie Hrušovského, aby mu (ne)vyslovili v klube KDH dôveru jasne naznačuje, že jeho (iba?) politické IQ nepustí. O tých ďalších ani nestojí za to písať.

Nádej prichádza v Procházkovi a jeho serióznom postupe – odchod z parlamentu, založenie novej politickej strany a uchádzanie sa o hlasy voličov. V I.kole prezidentských volieb ich dostal veľmi slušné množstvo. Pôjde len o to, či to naozaj myslí seriózne a poctivo, ako stále hovorí, alebo len narcisticky obdivuje seba samého a nekriticky šplhá po rebríku na výslnie politického neba. Pád odtiaľ však príde určite, pretože ľudia nie sú hlúpi. Možno ich dočasne oklamať, ale ak bude klamať, pád bude istý. Zahľadenie sa do seba a uverenie tomu, že sú vyvolení a tí najmúdrejší je nebezpačné, pád na politický nos im však patrí.

Teraz je, podľa môjho názoru, čas na zmenu. Teraz je šanca poslať SDKÚ-DS, KDH a MOST-HÍD do dejín. Mladí, a zdá sa, že aj slušní, politici Procházka, Lipšic, Sulík spolu s prezidentom Kiskom môžu začať novú politickú kultúru ako poctivú protiváhu lenivým komunistom zo SMERu. Po včerajšom debakli Fica je táto šanca veľmi reálna, veľmi aktuálna, ľudia sú pripravení. Len nečakať a nepremrhať túto dôveru (ako sa snaží SaS so svojím prieskumom), lebo všetko má svoj čas a keď budú dlho čakať, objaví sa opäť nejaký „fico“ a ľudia budú chcieť istoty… Sú schopní vidieť to a podľa toho aj reagovať?

Ľudo Dobšovič