Kam miznú muži?

Neviem, čo sa to deje, ale zdá sa mi, že muži buď vymierajú alebo sa pozvoľna uplatňuje evolúcia a z mužov sa stávajú divné tvory. Síce s mužským pohlavím, ale so správaním… S akým správaním vlastne? Ani ženským, ani mužským…. Niečo medzi? Ale niečo medzi majú predsa ženy 🙂

Neviem si totiž vysvetliť, akí režiséri točia všelijaké tie „akčné“ filmy, v ktorých neuveriteľne tvrdý a inteligentný muž má ako bodyguardku nasratú ženu, podľa možnosti v koženej kombinéze, ktorá všetkých mužov dokáže dokopať a vytrieskať jedna radosť a keď sa náhodou aj niektorému mužovi podarí jednu jej dobre vraziť, až sa skotúľa na zem, bez akéhokoľvek náznaku otrasenia sa bleskurýchle postaví a opätovne útočí a kope, až napokon vyhrá. Iba že by sa objavila nejaká ďalšia jej podobná žena a až tam sa ukáže, ktorá je silnejšia. Pobijú sa medzi sebou, tá dobrá zvíťazí, tá zlá najčastejšie leží na zemi (dosť často už to má definitívne za sebou) a naokolo ležia pobití muži, samozrejme okrem toho hlavného, ktorý nemá toľko síl, šikovnosti ani bojového umenia, ako jeho záchrankyňa. Vtedy sa pobozkajú a zo ženy je zrazu neviniatko, ešte aj nadržané, učesané, s milým úsmevom….

Alebo reklama. Muž si vyberie za svoju partnerku ženu, ktorá s ním príde vo vypratých šatách do divadla alebo do opery a tam na scéne zbadá inú ženu, ktorá má náhodou rovnaké šaty, ale s oveľa jasnejšou a krajšou farbou, než tá jeho partnerka a on sa spýty tej svojej, či herečka má nové šaty. A vtedy sa to udeje – jeho partnerka (alebo niekedy aj herečka) zrazu z kabelky v divadle vyberie prací prášok, ktorý zrejme stále nosí so sebou, lebo čaká na túto príležitosť a povie mu niečo na spôsob: ty hlupáčik môj, to nie sú nové šaty, ona ich iba pravidelne perie v tomto pracom prášku, vieš, ty blbček? A vzápätí iná žena s nasratou tvárou a s obálkou v ruke vyletí na svojho muža s otázkou, čo chcel urobiť s týmito peniazmi. Našťastie ju on stihne upokojiť a zahnať tragédiu v podobe, že by ho asi aj vybila, prípadne by to asi dopadlo jeho smrťou, a odpovie jej, že ich chce uložiť do banky. Na to sa jej uľaví, že toho jej blbca nenapadlo niečo horšie, spokojne si vydýchne a potom už o chvíľu milo aj s deťmi všetci spolu sedia pri chutnej polievke (zrejme z Vitany, lebo tá chutí najlepšie a varí za nich, anmiesto toho, aby dobre navarila žena) a majú sa neskutočne radi…

Povedzte mi, čo sú to za mužov? Ako to, že si zobrali za životné partnerky takéto škatule? To sa už fakt nenájde režisér, ktorý narežíruje nejakého tvrďasa, aby tie ženy zastavil a ukázal im, ako sú rozdané karty? Alebo je to jednoducho tak, že tí režiséri sú naopak veľmi bystrí pozorovatelia a vedia, aké hlúpe sú ženy a zámerne natočia film alebo reklamu tak, aby zaútočili na emócie tej hlúpejšej časti žien, ktoré si aspoň takto môžu vybiť svoju nasratosť na mužov a upokojiť svoj komplex menejcennosti z toho, že majú každá štíhlu (alebo plnoštíhlu?) 89 kilovú postavu a vlasy si práve nafarbili farbiacim šampónom Garnier, ktorý tak perfektne vydrží o 34,7% dlhšie ako všetky ostatné. A predstavte si, že ten šampón ešte aj omotá každý jeden vlas a navzdušní ho a to všetko bez toho, aby sa jeho konček rozlámal. Navyše si môžu aj rukami rozpustiť vlasy tak, že pohodia hlavou zboka nabok a vlasy im neuveriteľne lietajú nafarbené okolo hlavy a padajú na plecia…. To tí režiséri majú fakt ženy za také hlúpe? Alebo je to iba dôsledok toho, že vyrastali len medzi ženami a normálne mužské správanie už ani nepoznajú, a tak natáčajú takéto kraviny?

Neviem. Muži a ženy sme tak neuveriteľne a nerozlučne spojení, že bez tohto spojenia by človek na zemi vymrel (aká radosť a rozkoš zabezpečovať pokračovanie ľudského rodu), napriek tomu sa niečo v našich vzájomných vzťahoch deje. Môj názor je, že muži majú svoje neodškriepiteľné miesto v živote ženy a rovnako tak ženy v živote nás mužov. A tejto zodpovednosti nás nikto nezbaví. Mám teraz na mysli predovšetkým výchovné vplyvy v rodine a neskôr v škole. Väčšinu týchto vplyvov majú teraz v rukách ženy a to nie je dobré, pretože to nie je vyvážené. A nezoberiem ani námietku, že muži zo škôl miznú, lebo sú tam nízke platy. Ako mi teda odpovedia tí muži, ktorí o platoch v školách rozhodujú? Minister (s odpustením, že takto napr. súčasného  ministra nazývam), alebo priemer – hop premiér – taký rázny, odvážny a spravodlivý muž (veď aj na MDŽ dostal od žien krásnu kyticu) a nechá, aby muži mali také nízke platy v školách a aby na pedagogické fakulty išli študovať najmä mladé dievčatá, ktoré majú školu ako dekor: „Aáále, na pedagogickej, chápeš, tam neboli prijímačky….“ ale môžu povedať, že študujú na vysokej škole.

A čo robia ženy, ktoré vychovávajú takýchto mužov z malých chlapcov? Svojím neustálym kontrolovaním, navigovaním, poúčaním a dozorovaním ich kastrujú a to všetko pred očami nás mužov (možno nám to robí dobre, lebo nás zbavujú konkurencie). Ako to, že muž doma nezdvihne silu hlasu, keď vidí alebo počuje svoju ženu, ako kastruje aj jeho syna a nevycerí na ňu zuby? Ako to, že nespolucíti so synom, malým mužom? A ako to, že si nevšíma svoju dcéru, malú ženu, a nepovie jej, akú má peknú sukničku a nepohladí ju po vláskoch s tým, že sú to tie najkrajšie vlásky na svete a že ona je tá najkrajšia na celom svete? Veď inak táto malá žena ani nemá ako dostať info o tom, že ženou je. A tak sa začína postupne uchádzať o muža  – všetkými tými garniermi, gélovými nechtami a šatami vypranými v pracom prostriedku z kabelky v opere…. A keď potom nejakého uloví a splodí s ním malého muža, začne si ho privlastňovať, čičíkať ho, pestovať ako v skleníku až z neho vypestuje…. Koho vlastne? Veď si len pozrite seriál Búrlivé víno a tam hlavné mužské postavy. Nepríde vám to ako šibnuté? Vystupujú tam tuším iba samí blbí a naivní muži (ale zato úspoešní podnikatelia, čo ale neviem, ako sa pri ich blbosti a naivite mohlo podariť). Nevedia vyjadriť city, boja sa žien, nechajú sa ženami umlčať a oblbnúť a potom sú prekvapení, že ženy sú na nich nasraté až to trieska dverami…. Buď scenár napísal rovnaký muž alebo naopak, napísal ho muž s takýmto postojom k ženám.

A ženy by sa tiež mohli trochu zamyslieť, kde sa takíto muži zobrali, keď ich oni tak viedli k mužnosti a samostatnosti. Veď už od malička im dávali také pekné mužské biele pančušky a neustále ich posielali umyť si zúbky a potom šup do postieľky a nie že budeš niečo skúšať rozoberať alebo nebodaj behať po vonku bez čapice a s otvorenými ústami, keď je iba 21 stupňov! Chceš prechladnúť? Ešte že máš mňa, lebo keby som to nechala na otca, tak by si bezo mňa asi behom pár dní umrel…. A to všetko pred očami nás, mužov. Mužov? Naozaj? Strach je poriadne svinstvo. Na druhej strane je to veľmi priamy kamarát. Ukazuje nám, že treba niečo zmeniť, keď sa bojíme. Muži, prestaňme sa báť žien. Začnime ich mať radi a nie ich používať. Aj ony potom začnú inak fungovať a nebudú musieť kastrovať svojich synov, pretože na hranie budú mať naše gule….