Slovensko potrebuje psychoterapiu a socioterapiu

Národ má takú vládu, akú si zaslúži. Predpokladám, že tento výrok je už chronicky známy a že pravdivo vypovedá o tom, že naozaj nám vládnu a rozhodujú o nás takí ľudia, akým vyslovíme dôveru vo voľbách. Zároveň ten výrok naznačuje aj schopnosť národa (voličov) dostatočne presne, zodpovedne a múdro posúdiť tých, ktorí chcú vládnuť. Keď teda vláda zlyháva a vládne chaoticky a proti občanom, mali by občania obviňovať seba z toho, že nedostatočne posudzovali a lacno naleteli sľubom. Nemali by sa hnevať na tých, ktorým dali dôveru a obviňovať ich z toho, že ich (voličov) oklamali.

Teraz máme vládu jednej strany a stalo sa to tak, že v posledných voľbách rozhodlo o vláde tejto strany 59,11% voličov (volieb sa teda zúčastnili tri pätiny zo všetkých voličov a nezúčastnilo sa 40,89% voličov, teda dve pätiny). Z týchto 59,11% dalo súčasnej vládnucej strane hlas spolu 44,41%, čo znamemná, že o vláde jednej strany rozhodlo vlastne 25,82% zo všetkých voličov. Ak nám teda predstavitelia vládnucej strany hovoria o víťazstve vo voľbách, tak ich víťazstvo je veľmi, ale naozaj veľmi relatívne, pretože takmer tri štvrtiny všetkých voličov sa rozhodlo buď svoj hlas nedať vôbec nikomu alebo iným stranám.

Tu prichádzam k zrkadlu zdravia spoločnosti. Spoločnosť je chorá a sociálny systém, ktorí spolu všetci voliči tvoríme, má výrazne nefunkčné vzťahy. Spoločnosť je rozdelená a politici ju ešte viac rozdeľujú, pretože sú to poväčšine chorí ľudia (psychopatickí jedinci), ktorí ani len netušia a ani nepripustia, že ich správanie a vystupovanie neobsahuje vzájomnosť, blízkosť a ani záujem o spoluprácu, hoci navonok je všetci deklarujú. Ak si sociálny systém (občania s právom voliť) zvolil práve týchto ľudí a dal im právo rozhodovať o chode štátu a v podstate o každodennom živote, tak je úplne zrejmé, že tento sociálny systém je chorý a potrebuje „lekára“. Lekárom však v žiadnom prípade nie sú politici, ale ním môže byť iba a len vzdelávanie. Sociálny systém musí byť schopný sebareflexie, potrebuje mať vybudované mechanizmy spätnej väzby, aby dokázal dostatočne včas a presne reflektovať poruchy.

Ako je možné, že v tomto sociálnom systéme narástol nádor v podobe rómskeho problému? Ako je možné, že tu narástol iný nádor v podobe mladých neofašistov a rasistov? Svedčia o zrelosti a zdravej psychike vyjadrenia popredných politikov, ktorí sa posmešne, neúctivo, ba až urážlivo vyjadrujú o svojich kolegoch z iných politických strán? Ako sa stalo, že tu máme súdnictvo, ktoré rozhoduje zmätočne, zdĺhavo a neraz dokonca zlyháva, keď kvôli procesným chybám prepúšťa na slobodu zločincov? Ako je možné, že tento sociálny systém si zvolil za prezidenta človeka, ktorý verejne klame a ktorý jedného zo svojich predchodcov nazval starým chujom a verejne zosmiešňoval premiérku Slovenska a novinárov? A takto by bolo možné spytovať sa aj na ďalšie „poruchy“ sociálneho systému…

Slovensko potrebuje psychoterapiu….. A veľa socioterapeutov, ktorí pred sebou majú neuveriteľne veľa práce. Naprávať choré a nefunkčné vzťahy je beh na dlhé trate, ale iba tak sa vyhneme nezamestnanosti, finančným škandálom, zadlžovaniu, vysokým daniam, kriminalite a vzájomnej nevraživosti….

Myslím si, že sem by sa mali upierať oči voličov a tých z politikov, ktorí ešte chorí nie sú a ktorí to naozaj myslia úprimne s budúcnosťou ľudí v tejto krajine….