Čo nás čaká na východe…

Je jedna taká múdrosť o chybách generálov, ktorí sa nepripravujú na budúcu vojnu, ale na tú minulú. Zdá sa mi, že si tradične predstavujeme novú studenú, resp. otvorenú vojnu podľa tej starej. Túto chybu však zopakovali generálne štáby už veľakrát a potom sa nestačili čudovať

Nemáme ani trošku intelektuálnej pochybnosti, že by sme sa mohli mýliť? Ja tu naopak vidím názorovú strnulosť, snahu hľadať analógie a jednať podľa minulosti. Veď Krym je jasný : Hitler v roku 1938 a 39 , Sovietsky zväz v roku 1968, už je to opäť tu. USA sú tiež jasné : vždy na strane demokracie a slobody, tie sa na nás nevykašlú.

Svet sa však „trochu“ zmenil ( ako ostatne mnohokrát v histórii) a staré klišé prestali platiť. Trebárs to geopolitické súperenie Západ-Rusko už zďaleka nie je také čiernobiele. Stačí sa pozrieť na meniaci sa elektorát a tým pádom premenu vládnucich „elít“ v USA a krajinách EÚ, na budúce ekonomické a politické problémy týchto krajín, na dramaticky sa meniacu Čínu, ktorá veľmi potichu pripravuje svoj veľmocenský vstup na scénu, na nepokojný arabský svet apod.

V geopolitike sa mení tak Geo ako aj Politika. Amerika už nie je tá Amerika zo sedemdesiatych rokoch, ani tá v novom tisícročí. Rusko už nie je Stalinove Rusko, ani Brežnevove či Jeľcinove Rusko.

„Alliances are shifting! – staré spojenectvá strácajú zmysel a nové vznikajú .

Naši „geopolitici“ sa pripravujú na minulú vojnu. Pokiaľ vznikne nová situácia a praktiky našich politikov sa neosvedčia, stane sa to, čo v minulosti v každej vojne, ktorú začínali skostnatelí páprdovia v generálnych štáboch. Generáli, ktorí sa veľmi rýchlo nepoučili, boli vymenení inými, ktorí budú používať iné zbrane, inú stratégiu a inú taktiku. A tak to bude aj v politike.

V ukrajinskom konflikte ide o rôzne úrovne závažnosti. Väčšina politikov abstrahuje problém extrémizmu a anexie Krymu, pritom je jasné, že ide o kumuláciu chýb. Nekritické zatváranie očí pred skutočnosťou, že vládu v Ukrajine reálne získali sily, ktoré naivný obdiv západných krajín k fiktívnej a virtuálnej demokracii zneužili ako rebrík k moci, je trestuhodné. Pravý sektor a extrémisti zo Slobody sa nikdy netajili vyhnaním Rusov z Ukrajiny – vrátane zrušenia zmluvy o prenájme Sevastopola, čím by skončila významná prítomnosť ruského námorníctva na juhu Európy. Súčasne s tým sa pripravovalo urýchlené prijatie Ukrajiny do ekonomických a vojensko-politických štruktúr t.j. do NATO.

Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale keď toto niekto spraví, resp.plánuje spraviť veľmoci prvého rádu, odpoveď príde. Invázia Ruska je z tohto pohľadu nevyhnutná. O tom je slepota západnej Európy, ktorá nevidí svet aký je, ale aký by chcela vidieť cez ružové okuliare kaviarenských intelektuálov. Skrátka to čo boli na začiatku hlúpe chyby, sa zmenili na závažné chyby a podľa všetkého budú nasledovať chyby fatálne .

Čakať, že problém neonacistov v ukrajinskej vláde vyriešia voľby, je práve jednou z tých fatálnych chýb. Títo páni už dokázali ovládnuť bezpečnostné zložky, rozložiť políciu a demoralizovať armádu. Tie nahrádzajú „domobranou“, či „Národnou gardou“ , ktorej jadrom sú násilníci z Majdanu. Ich vplyv rastie. Majú v rukách komisiu, ktorá má obsadzovať vyššie funkcie v štátnej správe. „Čistia“ redakcie televízie a novín.

Robia jeden krok za druhým k vyhroteniu národnostného konfliktu. Dodnes sa ani nepokúsili o nejaký zmier s východnou Ukrajinou. Naopak všetky ich kroky viedli k vyhroteniu situácie. To čo nazývame „vládou“ v Kyjeve je čisto koalícia oligarchov a extrémnych nacionalistov zo západnej Ukrajiny. Východná Ukrajina, rusky hovoriaca Ukrajina, zostala mimo. Nie je v mocenských štruktúrach reprezentovaná a dokonca do východných gubernií vláda dosadzuje „svojich“ gubernátorov .

Extrémisti sa nepripravujú na voľby, ale na prevzatie moci.

Nebrať to do úvahy, podceniť to, je jedna z chýb, ktoré urobili naše nekomunistické strany v roku 1948. Tiež sa spoliehali na voľby. Dočkali sa ich v čase, keď už nesmeli postaviť svojich kandidátov ani na tú zmrzačenú kandidátku Národného frontu. Na Ukrajine robí podobnú chybu ten, kto si myslí, že voľby vyrieši situáciu.

Nástup extrémistických skupín nemôžeme do nekonečna prehliadať. Raz to bude príliš pre západnú verejnosť a tým aj na západných politikov a tí vyvolajú tlak na kyjevskú vládu. Alebo to bude vláda sama, kto zistí, že jej uteká vlak. V každom prípade situácia nebude riešiteľná jednoducho – nacionalisti sú už teraz príliš silní a čím dlhšie ju nikto nebude chcieť zastaviť, tým budú silnejší a nevzdajú sa svojich pozícií bez boja. To bude na Ukrajine znamenať prinajmenšom chaos a nie je zďaleka vylúčené, že nedôjde k nejakej forme občianskej vojny. A na východe leží mocný sused, ktorý na to podľa všetkého čaká. Aké následky to bude mať, sa obávam odhadovať. Odbiť to tým, že budú voľby a vyrieši sa to samo, je nezodpovedné.

Každý chaos, každá kríza mala v modernej histórii jeden spoločný príznak – väčšie či menšie skokové zvýšenie cien energií a energetických surovín, sprevádzané skokovým nárastom životných nákladov. Ak sa strany chystajú osloviť voliča tým, že budú bojovať za nižšie ceny energií, za lepšie podmienky pre život, som zvedavý, ako vysvetlia voličom, že robili všetko pre to a podporovali všetky kroky, ktoré viedli k tomu, aby ceny stúpali a životná úroveň voličov radikálne klesala…

Zdroj :
Facebook Tomáš Haas