Memento sudcov z Bonanna – Blogovisko.sk

Počet zobrazení: 21

Ľubomír Harman …. SME

Štátna moc je tu na to, aby chránila a justícia aby nestranne súdila. V posledné dni sa opäť otvoril škandál sudcov z Bonanna, ktorý spomenul Nový Čas pred dvoma rokmi. Opäť sú na stole otázky, či vôbec existuje nejaká ochrana štátnej moci, ak jej predstavitelia si s prepáčenim možno robia srandu z udalostí, ktoré by mali posudzovať s najväčšou opatrnosťou. Zobrať do ruky realisticky vyzerajúcu (aj keď nefunkčnú) zbraň a mieriť ňou na ľudí v náznaku strieľania si vyžaduje značnú dávku „nevychovanosti“. A ak nás majú takíto ľudia súdiť – tak s pánombohom…

Sú modré slúchadlá riešením sociálnych problémov?

Ak neexistuje žiadna ochrana zo strany štátnej moci, ak miestna samospráva pohodlne pred problémami zatvára oči, pre absolútnu väčšinu ľudí neostáva iné riešenie ako rezignácia a ústup ako sa to možno udeje v prípade Oskara Dobrovodského v Malackách. Je predsa nemysliteľné aby sme pri každej príležitosti naskočili na vlak násilia.

Druhým často spomínaným, ale našťastie ojedinelým riešením je vražedný amok, ktorý pochytil Milana Juhásza v Hurbanove, či Harmana v Devínskej Novej Vsi. Snímka s modrými slúchadlami a samopalom v ruke sa stala legendárnou.

Ktorým smerom sa táto spoločnosť vyberie?

Aby sme sa vyhli násilným skratkám, nie je iná možnosť, ako začať ponúkať riešenia. Ale nie tie na papieri, ale skutočne fungujúce. Otvorene treba povedať, že zásadný problém je so sociálne vylúčenými spoločenstami reprezentovanými hlavne cigánskym etnikom. Aj keď sa hovorí, že aktivita musí vzísť spomedzi ľudí, že musíme prekonať „vrodený“ rasizmus vo vzťahu k tomuto etniku, nie je to celkom pravda. Napriek dennodennému masírovaniu tzv. mienkotvorných médií o povinnosti akceptovať minoritné odlišnosti, väčšina ľudí má vrodenú inú poznávaciu schopnosť – a to je zovšeobecňovanie na základe skúseností. Táto vlastnosť nám aj v sociálnej oblasti umožňuje učiť sa zo skúseností a na základe spoznanej skúsenosti prijať určité uzávery, pomocou ktorých sa môžeme úspešne preplaviť životom. Toto zovšeobecňovanie nám umožní popálením sa na horúcom ohni v detstve, vystríhať sa ohňa v budúcnosti a tým predísť väčším problémom.

Podobne je to aj s hodnotením sociálnych skupín a minorít. Napriek tomu, že sú aj spoločensky nebezpečnejšie komunity, ľudia majú najviac skúseností s Cigánmi, takže je časté všeobecné odsúdenie na základe tejto skúsenosti. Preto len opäť zmena správania sa Cigánov, spôsobí zmenu myslenia ostatných ľudí…

Ak však niekto čaká riešenie typu fašistického pochodu na Cigánov za spevu „Hej Slováci“, tak sa trpko mýli. Fašistom totiž o nejakú menšinu a pomoc ľuďom vôbec nejde. Pre nich je to len užitočný nástroj, ako sa zviditelniť. Naviac dnešným neonacistom síce vadia najviditelnejšie minority, ale po ich čistom riešení (rozumej genocíde), prídu na rad aj nesúhlasiace vrstvy a organizácie v spoločnosti.

Riešme problémy my a nie nacisti!

Keď však strčíme hlavu do piesku pred riešením problémov, tieto sa len zbytočne vyostria. Dnešní neonacisti totiž už nie sú len hnedé košele, ktoré si potrebujú vybiť nenávisť na niekom, koho vodca pomenuje. Volia iné spôsoby, ktoré využívajú demokratický systém práva. Fuhrer Kotleba sa dostal k pozemkom v Krásnej Hôrke, na ktorých stoje nelegálne chatrče miestnych Cigánov. Namiesto bitiek s políciou a vyhrážok násilím, prichádza s udivenou tvárou slušného občana, že ako majiteľ nehnuteľnosti nemá zabezpečenú právnu ochranu pred zneužitím tohto majetku. Ak predtým inštinktívne ľudia protestovali, naraz je jeho konanie plne legitímne, akceptovateľné, akceptované a presne podľa pravidiel, ktoré spoločnosť požaduje. Vládna moc však v mene „potenciálnych rasistických problémov“ zamedzuje prístup Kotlebu k využívaniu jeho vlastníctva.

Namiesto zodpovednému prístupu k výchove cigánskych detí od útleho veku (napr. povinné škôlky od troch rokov dieťaťa), namiesto odbúranie diskriminácie majority ( zrušením neodôvodnených výhod minority), namiesto všeobecnej vymožiteľnosti práva zastupovanej sudcami z Bonanna, namiesto fungujúceho sociálneho systému vláda posiela na ochranu Cigánov štátnu ozbrojenú moc – mimochodom platenú z našich daní proti nám, daňovým poplatníkom, čiže my sami si platíme zbrane ktorými nás štátna moc ohrozuje.

Zdravý sedliacky rozum hovorí, že s každým jedincom, ktorého sa podarí vytrhnúť z bludného kruhu osád a geta zároveň poklesá záťaž na sociálny systém a napätie v spoločnosti. Toto však robí málokto a za dvadsať rokov nefektívnej ale o to lepšie platenej činnosti mimovládnych organizácií sa problém len zhoršil.

To si štátna moc neuvedomuje, že dochádza ku zlomu? Že ochranou minorít porušujúcich zákon resp. ako bolo v prípade Kotlebu spomenuté, nedovolením prístupu majiteľa na vlastný pozemok sú porušované základné práva a hodnoty, na ktorých stojí táto spoločnosť?

Vláda začína mať len dve možnosti. Buď konečne riešiť a vyriešiť najvypuklejšie príklady porušenia zákona, alebo priznať farbu – že bude naďalej ochraňovať každého porušovateľa zákona, ktorý spadá do akejkoľvek minoritnej kolonky a že majorita sa spravodlivosti buď nedočká alebo si ju zjedná sama – trebárs aj tými modrými slúchadlami.

Následky násilia sú kruté, drahé a žiaden ľudský život za to nestojí

Vtipný príklad budúcnosti ak necháme situácii voľnú ruku