Prečo už SME nepovažujem za „svoje“ noviny

Dopredu upozorňujem, že to nie môj článok, len sa bojím, že nadobudne klasickú rozprávkovú, na portáli SME však v poslednom čase často vídanú vlastnosť – zmizne

Tibor Pospíšil, pondelok 23. septembra 2013 14:10

Prečo už SME nepovažujem za „svoje“ noviny

Projekt SME, najmä internetový portál považujem za niečo unikátne. Čo zvnútra Slovenska ani nedokážeme doceniť. Úroveň občianskej žurnalistiky, ktorú sme na Slovensku dosiahli, z môjho pohľadu vďaka blogu sme, či súvisiacim aktivitám a projektom Tomáša Bellu, je niečo, čo proste inde nemajú. A čo má svoju nezanedbateľnú hodnotu. Na dnešné médiá však číha jedna veľká nástraha. Ponúka sa im lákavý prechod od subjektu, ktorý realitu zobrazuje v celej jej rozmanitosti ku subjektu, ktorý môže realitu vytvárať.

Prvý krát som zostal z obsahu SME obarený v dobe, keď bola aktuálna kauza skupinka. Keď som na vlastné oči a uši mohol sledovať, ako sa za realitu vydávali záujmy politického zoskupenia, ktoré sa snažilo presadiť a ktoré napriek silnej mediálnej a materiálnej podpore nakoniec aj tak neuspelo.

Nie je samozrejme nič zlé na tom, keď noviny zastávajú jeden konkrétny názor na dianie v spoločnosti. Naopak, ja by som od svojich novín chcel, aby sa nevyhýbali jasným stanoviskám. Podľa mňa však ku zodpovednému presadzovaniu svojho názoru patrí schopnosť uznať, že tento názor je menšinový. Schopnosť zmieriť sa s tým, že väčšina spoluobčanov má iný názor. Ochota akceptovať, že títo spoluobčania majú na svoj názor právo a že vzhľadom na existujúce „demokratické“ pravidlá sa spoločnosť bude uberať smerom, ktorý vzíde z demokratického procesu „správy“ spoločnosti. A nie podľa pohľadu osvietených elít.

Sám mám od malička výrazne menšinové názory a zrejme hlavne vďaka tomu ma nevie znervózniť to, že väčšina má (často radikálne) iný názor. Mne sa naopak kontrolka rozsvieti vo chvíli, keď mám dojem, že môj názor je väčšinový. 🙂

To, akým spôsobom za za posledné dni snaží SME prezentovať, či oveľa viac vytvárať realitu okolo dvoch diametrálne odlišných (sveto?) názorov, to je proste už príliš. Blogy, ktoré sú v súlade s názorom SME sú okamžite na titulke. Nie jeden, ale všetky, takže tri zo štyroch na titulke je už skôr pravidlo, ako výnimka. Zato diskusiu k opozičnej akcii ani nepovolili, pretože zrejme hrozilo, že tí tolerantní by sa prejavili tak, ako sa prejavujú bežne.

Svojho času som si myslel, že pomocou mediálnej manipulácie sa dá dosiahnuť temer všetko. Veril som, že realitu je možné pomocou médií vytvoriť. Dnes už nie som o tom presvedčený. Najmä vďaka odborným článkom z oblasti sociológie, ku ktorým som sa viac-menej náhodou dostal. Vždy ma bavilo spoznávať, ako veci fungujú. Na spoločenské vedy som dlhšiu dobu pozeral s dešpektom, ale napokon som uznal, že aj v tejto oblasti sa dá argumentovať tak, že výsledky som ochotný zobrať nie ako povedačky, ale ako logicky vyargumentované tvrdenia, či hypotézy.

A preto si myslím, priatelia (nielen) zo SME, že sa vám novú, krásnu, farebnú realitu vytvoriť nepodarí. Obávam sa, že čím viac sa budete snažiť, tým horšie budú výsledky. Čím viac budete tlačiť na pílu, tým viac ľudí, ktorí nevidia veci tak vyhranene, znechutíte a odradíte. Pýtal som sa, prečo Ivan už nikde nepíše. Dostal som odpoveď (nie od neho, sprostredkovane), že je znechutený. Ešte pred pár dňami mi to prišlo čudné, dnes som už znechutený aj ja.

Robte, čo považujete za správne. Len nebuďte prekvapení, urazení, či počudovaní, ak sa čoraz viac budete stretávať s nesúhlasnými reakciami aj zo strany, z ktorej by ste očakávali súhlas, či pochopenie. A nie, nie všetci, čo nejdú s vami, idú proti vám. Len nie každému je po chuti tak silná ideologizácia a pohľady, postavené oveľa viac na viere, ako na argumentoch. Obávam sa, že liekom bude len poriadny debakel. Ak je to vôbec liečiteľné.

Tibor Pospíšil, pondelok 23. septembra 2013 14:10