Božie mlyny melú pomaly – ale iste

Počet zobrazení: 21

Je len málo ľudí, ktorí tak hýbu Slovenskom ako Juraj Široký, údajný sponzor firm…, pardón strany Smer. Človek, ktorý začal svoju kariéru v komunistickej ŠTB, organizácii slúžiacej na krvavé zúčtovanie s oponentami režimu.

Pre ŠTB „poctivo slúžil“ 11 rokov v rozviedke a podľa kópie spisu zverejnenom Ústavom pamäti národa donášal aj na vlastnú matku.

Po revolúcii zužitkoval svoje nečisté kontakty a vedomosti, založil spolu s Viktorom Koženým Harvardské investičné fondy, ktoré skončili neslávne. Viktora Koženého obvinili z ich tunelovania, sprenevery 14miliárd českých korún a potom, čo skrachovali, padol tieň podozrenia aj na Juraja Širokého. Viktor Kožený totiž v súvislosti s podvodom podľa českých médií spomínal v júni 2006 viac mien a medzi nimi aj meno Juraj Široký a spoluúčasť na sprenevere viac ako 100miliónov dolárov . Tieto obvinenia sa však nikdy nepotvrdili.
Po anabáze Harvard sa Juraj Široký venoval podnikaniu a zrejme aj riadeniu politických tokov na Slovensku. Okrem rôznych aktivít v spoločnostiach ako Nafta Gbely (nespomínal sa tu aj starý ..uj?), Plastika Nitra apod, sa najznámejšími stali jeho stavbárske aktivity. Jeho firmy v skupine Váhostav pravidelne vyhrávajú tendre za miliardy EUR a z týchto peňazí si nielen náš milý podnikateľ užíva, ale zrejme aj pomáha zháňať Róbertovi Ficovi „vlastnou hlavou“ sponzorské peniaze na činnosť strany Smer, resp. hokejovému kamarátovi Igimu peniaze na prezidentskú kampaň.

Preslávil sa svojim „sponzoringom“ slovenského hokeja, kde si svoju odmenu vybral tým, že stavbu hokejového štadiónu jeho firma predražila a načierno, za prakticky darované peniaze na pozemok, si tam postavil hotel. Tzv. rekonštrukciou „Národného hokejového štadióna“ si Juraj Široký postavil v širšom centre hlavného mesta vlastný pomník svojej nehynúcej dôležitosti, ktorá sa nebies dotýka.

Je ironické, že potvrdenie jeho, skoro by sa dalo povedať, až feudálneho postavenia, keď túto krajinu riadi a ovláda ako jeden z kasty nadradených, spečatil sobášom svojej jedinej dcéry a potomka ďalšieho „feudála“ Brhela v pompéznej svadbe ich detí. Nepripomína Vám to stredoveké bratanie sa šľachtických rodov za účelom nadväzovania aliancií, spájania majetkov a vplyvu?

Ale tento človek zabúda na jednu vec. V Kurimanoch zahynuli ľudia pri páde mosta, keďže jeho firma Váhostav zrejme kvôli úspore pár desiatok tisíc EUR projekt betonáže tragicky podcenila. Keď sa pozostalí pýtali osudu kto za to môže a zosielali na prapôvodcu tejto tragédie všetky nešťastia sveta, v tejto racionálnej dobe by nikdy nikoho nenapadlo podobné woo-doo akceptovať a báť sa – však prst osudu ukazuje len v rozprávkach a povestiach typu „Lomikare, Lomikare do roka a do dne!„.

Pozemská spravodlivosť je krátka na oligarchov, týchto dnešných bohov mamonu, nakoniec oni vlastnia okrem svojich miliardových podnikov, vlády, aj celú justíciu a proti niekomu tak mocnému neexistuje spôsob ako sa dopátrať pravdy.

Na jeho mieste, by som sa však bál spravodlivosti inej. Karma Ťa, Juraj, dostihne…