Budúcnosť Krymu
Uvidíme aké budú plány Ruskej Federácie na Kryme. Akceptujem fakt, že RF má záujem na neutralite poloostrova. Od čias osemnásteho storočia sa z územia Krymu stala strategická základňa Ruska, ktorá kontroluje a bráni krajinu z juhu. Infraštruktúra a celkové zázemie na tomto území je pre Rusko kľúčové.
Napriek tomu si myslím, že je chybou si toto územie násilne prisvojiť. Nedáva mi to žiadny zmysel, žiadnu výhodu. Krym nie je schopný samostatnej existencie a dva milióny ľudí na polostrove sú plne závislé od dodávok vody, potravín a elektriny z pevniny, t.j. z Ukrajiny. Fakticky stačí vypnúť na pár hodín elektrinu a Kyjev zparalyzuje život na poloostrove. Toto je faktor, ktorý môže z invázie v priebehu pár hodín vyrobiť Waterloo V.Putina.
Keďže Ukrajina sa týmto aktom stáva nepriateľom, Rusko stratí vplyv na vývoj v krajine a doslova ju prinúti hľadať ochranu v promptnom zapojení sa do štruktúr NATO. Východné partnerstvo NATO sa zapojením Ukrajiny stane konečne zmysluplným a umožní zapojiť aj Gruzínsko a Azerbajdžan, ktoré už spolu s NATO spolupracujú. Tým NATO získa kontrolu nad Kaspickým morom, prístup k Iránu zo severu a v neposlednom rade bezpečný koridor pre produktovody zo strednej Ázie úplne nezávislé na Rusku. Samozrejme sa tým zvýši strategická hrozba pre celú juhozápadnú časť Ruska. (Bohužiaľ pre Európu sa tým zvýši význam Turecka a zmenší sa odpor proti islamizácii kontinentu…)
Ak má Rusko záujem na osobitnom štatúte Krymu, predstavoval by som si počkať na vývoj udalostí a jednať o ňom so stabilnou ukrajinskou vládou. Ruská Federácia potrebuje mať istotu, že žiadna zmena na Ukrajine sa neobráti proti nim. Garantovať túto pozíciu je z môjho pohľadu zo strany Ukrajiny komfortným riešením, ktoré neodtrhne Krym od Ukrajiny, zvlášť ak si to nechajú od Rusov slušne zaplatiť. Dobré zmluvy robia priateľov…
Hoci je zrejmé, že počas ofenzívy západných médií voči Rusku stratili tamojší politici akékoľvek ilúzie o rovnosti prístupu, hoci je zrejmé, že existujú rozdielne prístupy k politike v Rusku a inde vo svete, neznamená to generálny pardon na porušovanie medzinárodného práva.
Často sa spomína, že Rusom nemusí záležať na západnej Európe, avšak nie je to pravda. Potrebujú investorov, know-how, chcú cestovať, rekreovať sa na západe, ukladať si peniaze v švajčiarskych bankách apod. Plyn a ropu síce môžu predať do Číny, ale nejde to spraviť zo dňa na deň. Aj ľudia v Rusku potrebujú pravidelne jesť a bez predaja surovín na západe to nepôjde. Takže aj keď Únia nemá ozbrojenú päsť môže pohroziť tým, čo oligarchov bolí najviac – siahnutím do peňaženky.
V dlhodobej perspektíve, plánujúc na desiatky rokov dopredu, je tiež chybou ignorovať snahy krajín o pocit nezávislosti. Nevyplatí sa to. Jednanie z pozície vzájomného rešpektu je naopak prístup, ktorý umožní každej strane zo vzťahu ťažiť.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!