Európa si krásna, milujem Ťa!

Rovnosť, sloboda, solidarita, kultúra, humanizmus, tradícia, úcta k národným hodnotám – to sú znaky podľa ktorých poznáte pravého Európana. Prv než prejdete k ďalšiemu pokračovaniu, pozrite si, prosím, toto video

Uvedomil som si jednu vec. Máme v krvi európske tradície, dýchame ich od narodenia a pripadajú nám samozrejmé. Nevnímame ich a to je chyba.

História Európy

Bolo by viac ako dobré, aby sme viac spoznávali  našu históriu vážili si naše korene. Často opakujem, že ten kto nepozná veci minulé, je nútený si ich opakovať. Rovnako je to aj v dnešnej dobe.  Predháňame sa v honobení materiálnych statkov, v boji o moc a zabúdame, že to všetko sú pominuteľné veci.

Krajinu si požičiavame od svojich detí a je nezodpovedné ak premrháme ich právoplatné dedičstvo. Je to dedičstvo zelených alpských lúk, alebo tatranských končiarov, katedrála Notre Dame, chrám sv.Víta, sú to pokľudné zákutia Benátok a hlbokých nórskych fjordov alebo hlboký tieň pod olivou na gréckom ostrove počas siesty či tepajúca krv premávky londýnskych ulíc. Je to jednota pestrosti kovaná po tisícky rokov od východu na západ alebo od severu na juh. Je to podobná kultúra, filozofia, výchova ale tiež rovnaká potreba duchovnosti. Táto jednota sa nerodila ľahko a len za posledných sto rokov Európania dokázali vykonať nielen veľké ale aj hrozné veci.

Milujem Európu

Sú to všeobecné myšlienky, ale v konečnom dôsledku až mrazivo reálne. Óda na radosť z úvodu článku je vyjadrením spolupatričnosti, solidarity, viery v lepšiu budúcnosť.

Akú budúcnosť však pripravujeme, ak si do čela vlád a miestnych samospráv volíme potentátov, ktorých jediným cieľom je kradnúť pre seba, svoju rodinu a známych. Akú budúcnosť bude mať táto Európa, keď bruselské centrum sa správa ako nádor, ktorý k sebe sťahuje všetky živiny a do každého kúta Európy rozosiela nákazu uniformity, predpisov, nezmyselnej regulácie.

Pretože sila Európy, ktorú mám rád, nie je v šablónovitosti, zrovnaní podľa jedného socialistického metra. Príťažlivosť tejto starej dámy je v nevyspytateľnosti v neustále sa meniacom kaleidoskope za oknami vlaku života, je v slobode slova a možnosti hovoriť si čo chceme a žiť ako chceme. Nie, nie je to anarchia, je to slobodné usporiadanie na základe stáročných tradícií…

Temný mrak bruselských regulácií

Nie je možné aby Európska únia predpisovala rovnaké dane, rovnakú menovú politiku pre každú krajinu bez ohľadu na to, či je to správne alebo nie, nemám rád úradníkov, ktorí napriek existujúcej slobode slova od stola prikazujú ako máme myslieť, ktorí likvidujú naše kultúrne dedičstvo neriadenou imigráciou, som proti nariadeniam, ktoré prikazujú koho a v akých množstvách máme zamestnávať.

Som zásadne proti preferenciám cudzích ideológií len v mene nejakej abstraktnej multikultúrnej jednoty, ktorá je aj tak iba nástrojom na sebecké získavanie moci niekde v ďalekom centre. Nesúhlasím s premaľovávaním histórie, ktorá je zdrojom sily Európy, kvôli „citlivosti“ imigrantov. A už vôbec nie je možné aby sa Európa v oblastiach práva, kultúry, spoločenských zvyklostí prispôsobovala imigrantom namiesto toho aby požadovala ich vlastné prispôsobenie.

Európa bude silná vtedy, keď jej spolupráca bude založená na dobrovoľnosti a nie reguláciách. Keď spolupráca bude vyplývať z potrieb ľudí a nie z mocenských ambícií úradníkov. Európa nezoslabne vtedy, keď odmietne násilné prispôsobovanie sa cudzím vplyvom.

O takejto Európe bola Óda na radosť, takúto Európu milujem.

…a bude úplne cool ak podporíte článok na