Fatálne zlyhanie právneho štátu

Vráťme sa viac ako rok do minulosti. Na jeseň roku 2012 začala akcia, ktorú dnes môžeme vyhlásiť za perfektne zorganizované predstavenie, ktorou za vzornej asistencie štátnej moci Marián Kotleba začal svoju víťaznú púť za kreslom župana v banskobystrickom kraji. Po tom čo získal list vlastníctva na pozemky v Krásnej Hôrke, ktoré sa pre pôvodných majiteľov stali bezcennými po ich anektovaní skupinou Cigánov, prišiel si uplatniť svoje vlastnícke práva a bol surovo zastavený polúciou (nie je to preklep…) Namiesto toho, aby mocenské orgány štátu dodržali Ústavu Slovenskej republiky ako najvyšší záväzný zákon pre každého občana resp. tiež štátny či verejný orgán a v maximálnej miere pomohli Kotlebovi realizovať jeho zámery, Ústavu brutálne znásilnili.

Richard Sulík iste prepáči, keď zistí, že som si požičal jeho názov článku. Vo svojom rovnomennom blogu napísal : „Ak teda stoja na trvalom trávnatom poraste čierne stavby, je povinnosťou vlastníka tieto odstrániť a polícia by mu mala byť nápomocná. Mala. V právnom štáte.“

A ja s ním plne súhlasím. Zlyhanie právneho štátu je to, čo dláždilo, dláždi a bude dláždiť Kotlebovi a jemu podobných cestu. Pretože ľudia nevolia Kotlebu kvôli súhlasu s fašistickými názormi, ale kvôli tomu, že sa skrátka od štátu pomoci nedovolali (nielen s cigánskou otázkou, ale aj s korupciou, nezamestnanosťou, rodinkárstvom, všeobecnou nerovnosťou pred zákonom apod.).

Zahrajme sa na keby.

Keby štát, t.j. Kaliňák nabral odvahu a skutočne zakročil v zmysle ochrany základných ľudských práv, t.j. ochrany majetku a vypratal by celý pozemok a ďalej v tomto trende pokračoval vo viacerých vykričaných prípadoch (napr. Dobrovodský), zobral by Kotlebovcom vietor z plachát a dnes by sme nemali hnedú Bystricu. Zároveň by to samozrejme výrazne posilnilo Smer, ale je to menšia cena za znižovanie extrémizmu.

Pretože si treba jasne povedať – potenciálny elektorát Kotlebu je stále ten istý ako u Mečiara a Fica. Tak ako pretiahol ľudí náchylných k extrémizmu od Mečiara Fico, tak sa dnes deje presun týchto ľudí ku Kotlebovi. Sú to ľudia skratiek, jednoduchých riešení, ľudia krajnej ľavice, ktorí požadujú minimum zodpovednosti, silnú ruku štátu, istoty a pečené holuby do úst.

Kotleba nie je pravičiar. Je to extrémna ľavica a preto je politickou hrozbou v prvom rade pre Smer. Tu je pole neorané pre človeka, ktorý im vie vždy sľúbiť viac ako relatívne štandartizovaný politik. Ak zlyhávajú sľuby istôt od Fica, títo voliči nebudú váhať ani sekundu a hodia hlas Kotlebovi.

Ak ako župan vymôže „spravodlivosť“ v Krásnej Hôrke, Fico definitívne prehral. Ukáže sa rozdiel medzi schopnosťou hnedokošeliarov konať a medzi schopnosť vládnych predstaviteľov akurát tak mlátiť prázdnu slamu. V nasledujúcich týždňoch budeme svedkami ďalšej spanilej jazdy Kotlebu na osadu v Krásnej Hôrke, kde každá akcia vlády (či už zabezpečenie asanácie budov, majetkové vysporiadanie s Cigánmi, alebo rovno zákaz vstupu vlastníka pôdy na jeho vlastný pozemok) bude mať zlý dopad a z hľadiska preferencií Kotlebu naopak pozitívny propagandistický efekt. Predpokladám, že od Beličku, alebo niekoho v pozadí, to bol a je premyslený strategický zámer, ktorý vyvrcholí vo voľbách 2016 volebným úspechom – aj na úkor Smeru.

Smer si toto nebezpečenstvo uvedomuje a okamžite začína premaľovávať červenú do hneda, avšak obávam sa, že už môže byť neskoro. Kotleba je dnes zrejme druhý najpopulárnejší politik v krajine a závisí od jeho schopností konať a predať tieto aktivity či bude úspešný. Ak sa nepodarí vládnej strane dosiahnuť elimináciu tohto trendu, môže sa kľudne stať že parlamentné voľby budú v znamení grandiózneho volebného zisku 15-20%, pričom Smer stratí práve na úkor ĽSNS.

Návrat k príčinám.

Ľuďom sú ukradnuté nejaké -izmy. Im je jedno či je Fico socialista, alebo Kotleba fašista. Od toho komu hodia hlas, očakávajú že bude riešiť ich problémy a ich „istoty“. Všetko začína od práva a pokiaľ neexistuje vymožiteľnosť práva a rovnosť pred zákonom, žiadne istoty nenastanú. A to nielen istoty právne, ale ani ekonomické, sociálne a kultúrne.

Preto je dôvod jasne pomenovať príčinu tohto stavu. Je nutné sa plné zasadiť o obnovenie práva a poriadku platného rovnako pre všetkých, dokonca aj pre Kotlebu. Pretože je to základ pre riešenie masívnych sociálnych problémov. Bez právneho základu, bez spoľahlivosti vedomia, že vždy existuje nejaký mantinel, zábrana, hrana, ktorá obmedzuje „hrací plán“ je veľmi ťažké zodpovedne plánovať a pracovať na zmenách. Ak budú existovať nedotknuteľní a nekritizovateľní, skôr či neskôr sa každý entuziazmus zlomí a aj dobré a zmysluplné aktivity zaviaznu a zretardujú do pôvodného stavu.

Je to však nielen nevymožiteľnosť práva a obviňovanie výkonnej zložky štátu, ale v prvom rade je to justičné zlyhanie. Existencia súdnej mafie, ktorá vytvára právnu nekritizovatelnosť a nedotknuteľnosť elity, destabilizuje systém práva, podrýva vieru ľudí v autoritu štátu, a istotu, že sa dovolajú spravodlivosti. Harabinovská justícia, skorumpovaná do morku kostí, zaujímajúca sa len o benefity z vyhraných súdnych sporov, nenažraná, ktorá stále nemá dosť, prepchatá rodinnými príbuznými, kamarátmi a priateľmi si kryje navzájom chrbát a zneužíva nezávislosť justície na to aby okrádala daňových poplatníkov. Popri tom ochraňuje korupčný kolotoč oligarchov, straníckych a vládnych predstaviteľov.  Tu nepomôže ani výkonná mlátička polúcie, ktorá „lieči“ len symptómy spoločenských zlyhaní niekde na uliciach či v osadách. Korene choroby sú hlbšie a hlavne na inom mieste.

Kotlebovská Istota

Tak zneuctené slovo istota má predsa len viac rozmerov. Istota nepredstavuje len statický stav, keď človek pasívne čaká čo mu vrchnosť zariadi. Je to aj istota právnych noriem, vymožiteľnosti práva, stanovenie hranice, za prekročenie ktorej nedostanete „žltú kartu“ ale rovno fešné železné náramky. Bez pardónu. A toto na Slovensku jednoducho chýba. Vláda robí sociálnu a ekonomickú politiku, ktorá je v konečnom dôsledku kontraproduktívna a  ničí istoty ľudí, znižuje ich životnú úroveň a zvyšuje nezamestnanosť. Je paradox, že to postihuje hlavne voličov Smeru, ktorí istoty chápu ako záruku stabilnej mzdy a práce. Istoty podnikateľov a živnostníkov, ktorí sú jediným reálnym zdrojom rozpočtu sa rúcajú pod nenávistným útokom Smeru na stredné a malé podnikanie. Členovia vládnej strany beztrestne drancujú štát a je pravda, že v ich podaní Istota nadobúda príchuť veľmi kvalitného päťputňového Tokajského. Ich istota, že môžu, že im nič nehrozí, výsmech s ktorým sa pozerajú občanom do očí a naduto sa premávajú po tlačovkách, plesoch a Smotánkach okolie deprimuje a vháňa do rúk Kotlebovi

Kotleba sa v tejto situácii javí ako mesiáš, ako zjednotiteľ, ako apoštol práva. Poskytuje jednoduché lapidárne odpovede na všetko, sľubuje spravodlivosť, ponúka aj vlastný koncept „domobrany“ (inde známych ako fasci di combattimento…)  na obranu majetku a záujmov „väčšiny“, jeho nevyslovené ale implicitne ponúkané heslo je Arbeit macht frei.

Jednoduchý človek utrápený neistotou konečne nachádza čo hľadal. Zhliada sa vo fatamorgáne práce pre každého, rýchlej spravodlivosti sudcom Lynchom. Sú to nezmyselné, nerealizovateľné heslá ale sú jediné, ktoré ľudia dostali. Každý iný len ponúka dávno prežutý a vypáchnutý balast riešení, ktorým nik neverí, od osôb, ktoré mali často sedieť v útulnej, mrežami skrášlenej, komôrke.

Tí, ktorí namiesto riešenia zlého javu, kritiky korupcie a súdnej mafie, popravujú poslov týchto správ, môžu byť hrdí. V roku 2016 budú mať svojho „hrdinu“ v parlamente. Dnes je ešte najpopulárnejší Fico, ale už mu dýcha na chrbát fúzatý boss z BB. Všetky babky demokratky, všetci jednoduchí ľudia, ktorí sa svojho času slepo modlili pred Mečiarovým obrázkom a neskôr ho vymenili za Fica, dnes vystrihujú novú, fúzatú fotku.

A verte či nie, 5% Kotleba mať nebude. Len tak ďalej…

Zdroj :
http://richardsulik.blog.sme.sk/c/309355/Fatalne-zlyhanie-pravneho-statu.html