Islam – náboženstvo mieru.

Obyvatelia euroatlantickej civilizácie chápu mohutne propagovanú moslimskou tézu, že „Islam je náboženstvo mieru“ v tom zmysle , že moslimovia a nemoslimovia môžu žiť vedľa seba v mieri a navzájom sa rešpektovať a tolerovať. To jest navzájom si ponechať svoju kultúru, náboženstvo, zvyky, životný štýl, politickú orientáciu apod. Predstavy moslimov o „náboženstve mieru“ sa však významne líši od európsky slniečkovskej predstavy …

Bassam Tibi ( http://en.wikipedia.org/wiki/Bassam_Tibi ), rešpektovaný súčasný európsky odborník na islam a džihád povedal v roku 1996 o tom, aké miesto zaujíma džihád v islamskej teológii ( zaznamenal Andrew Bostom).

„Islam je vo svojej podstate náboženským posolstvom celému ľudstvu. Šíriť islam v celom svete je základnou náboženskou povinnosťou moslimov. A vyslali sme ťa k ľuďom všetkým len ako hlásateľa zvesti radostnej a ako opatrovníka, avšak väčšina ľudí to nevie. ( Korán 34:28 ).

Ak nemoslimovia konvertujú na islam, alebo sa aspoň podriadia jeho nadvláde, potom je možné to dosiahnuť mierovou cestou. V opačnom prípade sú moslimovia povinní proti nim viesť vojnu. V islame mier znamená to, že sa nemoslimovia podriadia islamu buď tým, že konvertujú, alebo tak, že akceptujú úlohu náboženskej menšiny a platia stanovenú daň, tzv. džizju. Svetový mier, konečnú fázu da’wa ( šírenie islamu ) je možné dosiahnuť iba vtedy, keď celé ľudstvo buď konvertuje k islamu, alebo sa podriadi jeho vláde.

Moslimovia veria, že šírenie islamu vojnou nie je agresiou, ale plnením príkazu Koránu šíriť islam ako cestu k mieru. Šírenie islamu silou nechápu moslimovia ako vojnu ( harb ), čo je slovo, ktoré sa používa iba v prípade, že silu použijú nemoslimovia. Islamské vojny nie sú hurub (množné číslo harb), ale futuhad, čiže príprava sveta pre islam a vyjadrením islamského džihádu. Vzťahy medzi Daar al-Islaam (domom mieru) a Daar al-Harb (domom vojny) sa však vyznačujú vojnovým stavom ako podľa Koránu, tak aj podľa vyjadrenia islamských právnikov.

Neveriaci, ktorí bránia šíreniu da’wa, zavinili tento vojnový stav, pretože da’wa sa môže šíriť mierovou cestou iba pokiaľ sa všetci bezpodmienečne podriadia. Inými slovami: tí, ktorí bránia šíreniu islamu, zavinili následné vojny a nesú za tento stav plnú zodpovednosť. Iba ak je islam fyzicky a vojensky slabý, je možné uzatvárať s neveriacimi dočasné prímerie. ( Islamskí právnici sa nezhodujú vo význame slova „dočasný.)

Podľa FB príspevku V.Janouška

Poznámka : Podľa svätých textov je dočasnosť definovaná príkladom Mohameda, ktorý uzatvoril zmluvu na desať rokov a porušil ju hneď ako sa cítil dostatočne silný“