Ivan Novoroľník: Nech Brusel dá, nech Brusel dá, ten víťazný gól

Dopredu upozorňujem, že to nie môj článok, je to príspevok Ivana Novoroľníka, ktorého blogovací záznamník v denníku SME postretol smutný osud neželaného autora – zmizol

Tak, a konečne je to tu. Máme to oficiálne potvrdené. Naši europoslanci sa  naozaj zbláznili. A náš vyslaný reportér bol pri tom.

Iste, už dávno kolovali náznaky – a teraz nemáme na mysli iba slávny pracovný výkaz o príspevku najusilovnejšej europoslankyne k životnému cyklu baltickej tresky. Preto náš investigatívny tím pozorne sledoval scénu a podarilo sa mu byť pri tom, keď to prepuklo naplno. Z celej udalosti sa nám podarilo urobiť silnú  reportáž, plnú dojemných okamihov ktoré vás chytia za srdiečko, kde budete hrdinom držať palce a veriť, že ak im všetci diváci vyšlú pozitívnu energiu smerom do Bruselu, ich sny sa splnia. Aj keď Rozboril už má po ftákach.

Ešte kým sa zahĺbite do tohto dojemného príbehu neobyčajného šialenstva, redakcia cíti povinnosť ospravedlniť sa za drobný nedostatok. Tlačovej konferencie s obeťami bruselskej epidémie požierača mozgov musel z dôvodu nedostatku iných kádrov robiť náš spolupracovník, ktorý nie len že netuší, v ktorom klube aktuálne hrá naša športová elita a akú má ktorý z nich aktuálnu formu a štatistiky, ale (citát)  „bývalý hokejista v parlamente mu príde skoro rovnako smiešny paradox zastupiteľskej demokracie ako pornohviezda tamtiež alebo wannabe pretekár F1 na stoličke ministra hospodárstva“. Zároveň sa ospravedlňujeme za to, že náš vyslaný reportér kategoricky odmietol z reportáže vystrihnúť svoje hrubo protištátne a antieurópske poznámky a komentáre. Jeho meno a IP adresa boli preto nahlásené príslušným orgánom na boj s prejavmi antieurópskeho zmýšľania.

Redakcia týmto odmieta niesť akúkoľvek zodpovednosť za prípadné vedľajšie škody na majetku alebo životoch, ktoré by mohli vzniknúť pri dronovom odstraňovaní tohto zdroja napätia a sváru.

A tu je už sľúbená reportáž (mená obetí z humanitárnych dôvodov neuvádzame celé).

No to som fakt zvedavý čo z nich zas vylezie. Idú byť eurovoľby, príživníci vyliezajú z dier a dokazujú dôvod svojej existencie. Tak, čo to bude dnes?  Budú im pravítka pripadať nespravodlivo rovné? Alebo si ráno zasa raz hodinu nevedeli rozoznať ľavú ponožku od pravej a potom so zdesením zistili, že tento aspekt ľudského života ešte žiadna norma nereguluje, takže hor sa s chuťou do diela? Nonič, uvidíme, už sú tu. Počkať… a kde je Monika? Ja chcem Moniku!

Pán Peter : Dobrý deň. Prišli sme sa s vami, milí voliči v blížiacich sa voľbách do európskeho parlamentu, podeliť o náš názor na  kľúčový problém, ktorý momentálne celé Slovensko trápi úplne že najviac. Viete, lebo peniaze boli aj budú a robota ktorá postojí, neujde. Ale ono športom k zdraviu a chápete že šport je základ lebo veď zdravie je len jedno a musíme sa o neho starať. A nezabúdajme že naša hokejová repre je pre Slovensko minimálne že rovnako dôležitá ako euroval. Ja by som tu nezastal a čudujem sa že pre takú prkotinu vtedy nemali problém povaliť vládu ale teraz keď sú záujmy krajiny ohrozené omnoho viac, tak sa nikto neozve a vláda nepadá.

Pani Anna : Dobrý deň, priatelia. Ako už môj kolega poukázal, jedná sa o skutočne kľúčový problém, ktorý je však potrebné vnímať ako súčasť väčšieho celku. A väčším celkom môže byť iba pevnejšia a jednotnejšia Európa, čo chcem obzvlášť zdôrazniť vo svetle blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu. Ale hlavne si myslím že  niekto by si možno povedal že keď  Miro nedostal nomináciu, môže tréner ešte svoju chybu napraviť, napríklad že ho nominuje v druhom polčase alebo tak. A keby to náhodou podľa pravidiel nešlo tak ja urobím všetko, sľubujem že použijem všetok svoj vplyv, aby to takto išlo lebo na písanie pravidiel sme tu my v európskom parlamente a teraz by som hlavne chcela zdôrazniť že pre život každého občana je kľúčové, kto a aké pravidlá v tom parlamente píše a preto je dôležité správne sa v týchto blížiacich sa voľbách do európskeho parlamentu rozhodnúť a podporiť tých kandidátov ktorým na osude a problémoch bežného občana naozaj záleží.  Ale chcem zdôrazniť, nejde tu len o Mira. Ide tu o nás všetkých. O milióny dôchodcov ktorí chcú prežiť svoju jeseň života dôstojne, ide tu o mladé rodiny s deťmi, o tehotné matky, cyklistov, ženy, jednoducho o každého kto sa musí potýkať s nespravodlivou diskrimináciou.

Uot-da-fok???

Pán Peter : Ja si myslím že tu niekto vážne nepochopil to základné : na olympiáde sa  musíme ukázať lebo veď  hlavne nesmieme zabudnúť že sme malá krajina o ktorej skoro nikto nič nevie. A keď sa neukážeme v najlepšom svetle – a to môžete normálka že veriť že JA som tu ten čo najlepšie vie že jaké svetlo je najlepšie, môj, lebo vieš,  ja som viacej času v enháel strávil na ľade než vy všetci dokopy pozeraním hokeja v telke za celý život takže JA viem. A ja viem že najlepšie svetlo je keď vyhrávame a já viem jak treba vyhrávať. A ja vám to tak poviem, že takto to teda nevyhráme. A ja vám poviem hneď aj že prečo je to tak, že nevyhráme. Je to tak preto lebo na zväze ľadového hokeja je to všetko jedna banda neschopná skorumpovaná boľševická eštebácka. Ja ich poznám, šak s nimi žijem už koľko rokov v jednom kuse. Aj tu v Bruseli.  A už je to vážne by som povedal že až smiešne táto podlá diskreditačná kampaň zväzu proti mojej osobe, ale ja viem že im ide len o vlastné korýtka a ukazovanie si kto je frajer a kto je tu pán ale ja  vám poviem že Šatan, to je Pán a celý zväz by mu ani vodu nebol hodný nosiť.

Pani Anna : Niekomu sa môže zdať že takáto diskriminácia vlastne ani nie je diskriminácia ale verte mi že ja viem čo je to diskriminácia, odkedy som tu tak sa ničím iným ani nezaoberám len hľadám kto všetko a ako všelijako je diskriminovaný aby som proti tomuto mohla bojovať a musím sa teraz pred blížiacimi sa voľbami do európskeho parlamentu neskromne pochváliť aby voliči vedeli že my tu v Bruseli na nich naozaj myslíme keď sa bojuje s diskrimináciou, tak napríklad ja som spolu s pani eurokomisárkou zabojovala a ženy už nie sú diskriminované keď uzatvárajú poistku. Síce teraz platia viac než koľko platili predtým ale chápete že to je tá cena ktorú musíme my všetci teda hlavne vy všetci zaplatiť za to že vás nikto nebude diskriminovať a NIKTO nemôže namietať že ženy sú diskriminované keď sa chcú poistiť a to je myslím si to hlavné a podstatné. Teda akože tá rovnosť šancí a tak.

Ty vole. Kam sa hrabe Monika.

Pán Peter : A ešte by som chcel pripomenúť že  neviem či ste to vedeli ale Vůjtek je Čech. Si teraz naférovku položme otázku, komu tým chce prospieť? No komu, povedzte sami. Nášmu hokeju  iba polená hádžu pod nohy takou zostavou, už od rozdelenia republiky. Veď som tam ja vtedy vybavoval všetko, tak ja viem. Ako sme v enháel hovorili, tento výber tréner riadne zfejloval A preto chcem varovať. A pomôcť takto z európskeho parlamentu.

Pani Anna : Chcem pripomenúť že takéto počínanie je neprípustné aby tréner niekoho do reprezentácie nezobral len preto že sa mu vidí starý, nevýkonný, unavený, neschopný, nesprávneho pohlavia, reprezentant v inom športe alebo že je mŕtvy. Takáto diskriminácia je jednoducho neprípustná a keby sa takto správal normálny zamestnávateľ tak by si pekne narazil. A nejedná sa len o Mira. Vezmime si takého Peťa Sagana. Alebo Zuzulovú. Jedného tréner odmietol nominovať lebo je vraj cyklista ale tu je miesto opýtať sa : a odkedy môžeme niekoho nespravodlivo uprednostniť len preto že má radšej bicykel ako hokej? To akože cyklisti nemajú právo reprezentovať na Olympiáde? To ich akože tréneri môžu diskriminovať len preto lebo majú radšej ekologický dopravný prostriedok a robia všetko pre jeho propagáciu aby tým znížili našu uhlíkovú stopu,  a nikto s tým nebude nič robiť?  Tak tu si ja konkrétne myslím že takýchto by sme práve naopak  mali skôr pozitívne diskriminovať. A to ani nepoviem, ako pán tréner reagoval keď som mu volala a pýtala som sa ho prečo nenominoval ani Zuzulovú a či chápe že takáto diskriminácia z dôvodu pohlavia je neprípustná. Musela som si to nechať preložiť a potom ešte aj nakresliť .

Pán Peter :  A preto sme sa odtiaľto z pôdy európskeho parlamentu rozhodli jednak bojovať proti diskriminácii ako hovorí tuto kolegyňa, ono skrz boj s diskrimináciou sa dá presadiť úplne všetko ale ešte by som chcel zdôrazniť aj svoj osobný postoj že za mojich čias v enháel ne-e-xis-tu-je aby americký reprezentačný tréner vyberal ľudí do repre len tak naverímboha ako sa jemu páči bez toho aby to skonzultoval so svojim senátorom. Toto je hlavné posolstvo ktoré by sme chceli týmto všelijakým Vůjtekom odoslať, že dosť bolo diskriminačných praktík všelijakých nebankoviek, exekútorov,  trénerov a podobnej hávede. Si to myslí že keď teraz zatiaľ máme tú slobodu slova tak sa to môže rozhodovať ako sám chce. To teda nie. A myslím si že hovorím aj tuná za kolegyňu že keď nám občania dali v posledných voľbách svoj mandát – a ja verím že to urobia aj v týchto – tak tým dali jasne najavo že si neprajú podobné diskriminačné praktiky v hokejovej reprezentácii a ani inde a aj preto ako som povedal sme pripravili aj s kolegyňou návrh smernice, ktorá by podobnú diskrimináciu do budúcnosti navždy odstránila.

Pani Anna : Musím sa neskromne pochváliť že u mnohých kolegov v Európskom parlamente sa náš návrh stretol s mimoriadnou podporou. A tak by som si dovolila načrtnúť aspoň tie najpodstatnejšie body. Takže po prvé, Miro Šatan je doživotným kapitánom Slovenskej Hokejovej Reprezentácie. Peter Štastný ako náš jediný naozajstný odborník na hokej, je doživotným asistentom trénera s právom veta pri výbere zostavy. Zvyšok hokejovej reprezentácie sa vyberá v celonárodných voľbách. Na základe ich výsledkov bude zostavená súpiska, s prihliadnutím na primerané pomerné zastúpenie všetkých menšín, teda najmä starších občanov, slobodných matiek, cyklistov, žien, národnostných, náboženských a etnických menšín a tak.

Pán Peter : JA by som ešte chcel zdôrazniť že ….

Bohužiaľ, tu naša reportáž končí a našim čitateľom nevieme sprostredkovať, čo ešte chcel pán poslanec Európskeho parlamentu zdôrazniť. Náš vyslaný redaktor totiž ďalší pobyt v epicentre nákazy psychicky nezvládol a podľa jeho vlastných slov, „keby tie šity počúval ešte pol nanosekundy, vyhorí mu z nich mozog, takže sa radšej rozbehol neznámym smerom“.

Ivan Novoroľník, 09.01.2014