Môže byť politik čestný?

V poslednej dobe ma v diskusiách na stránkach novín zaráža neuveriteľná, priam zvieracia nenávisť voči každému človeku, ktorý vstúpi do politiky na ľubovoľnej úrovni. Je to skoro paranoja, ktorá diskutérov ženie do slov a výrokov odsudzujúcich ľudí do tretieho pokolenia len za to, že prejavili snahu ovplyvniť veci verejné. Každy, kto sa stane poslancom, starostom či sa uchádza o ľubovoľnú verejnú funkciu je podľa tohto čiernobieleho videnia automaticky zlodej, luhár a podvodník. V krajinách s dlhou tradíciou zastupiteľskej demokracie je prirodzené považovať vstup do lokálnej politiky za niečo normálne. Nakoniec treba aby sa ľudia dohodli na spoločných témach ako je údržba verejných statkoch, komunikácií alebo škôl a takisto treba aby tieto veci riadil človek, ktorý dostane dôveru občanov vo voľbách. U nás je snaha aktívnych ľudí o zlepšenie svojho okolia zapojeních sa do verejnej správy „oceňovaná“ dehonestáciou jeho osoby. Aké sú vlastne dôvody na takéto správanie? Je zrejmé, že to súvisí jednak  s nízkym povedomím občanov o práci politika alebo  častou bohorovnosťou politikov. Hlvný dôvod je však zakopaný niekde inde. Politika sa zýse nazýva umením možného, ale