Nórska sociálna politika
Desivé dôsledky nórskej detskej sociálnej politiky : Chlapec dobodal adoptívneho brata
Hrôza zachvátila mestečko Liv v západnom Nórsku . Miesto nového domova našiel trojročný chlapček v adoptívnej rodine smrť. Nového bračeka dobodal trinásťročný chlapec. Jeho motív je neznámy. Páchateľ sa po zadržaní pri policajnom výsluchu k činu priznal. Rodinná dráma sa odohral počas návštevy pracovníka ústavu starostlivosti o mládež v ostrovnej obci Stord asi 60 kilometrov južne od Bergenu. Dieťa s ťažkými bodnými ranami ležalo pred domom. Zranený bol údajne aj otec 13-ročného delikvent .
Toľko stručná novinová správa. Kde hľadať príčiny tohto hrozného činu? Možno v páchaní „dobra“ nórskej sociálnej služby Barnevarn. O čo sa vlastne jedná ?
Minister pre záležitosti rodiny , detí a sociálnych vecí Nórska Audun Lisbakken pripravil súbor opatrení, ktorých cieľom je „ešte viac zlepšiť situáciu detí v Nórsku“. Zistilo sa, že hlavnou prekážkou k tomuto zlepšeniu sú sami rodičia. Preto Lisbakken navrhuje zrušiť ich prioritu vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa detí. „Ak je vzťah medzi rodičmi a deťmi prekážkou pre rozvoj dieťaťa, malo by to byť dôležitejšie ako biologický princíp…„, povedal minister.
Ministerstvo tiež určilo termíny, v ktorých by mal byť problém adopcie detí vyriešený. Pokiaľ sa jedná o batoľatá od 0 do 18 mesiacov – musia byť dané na adopciu počas jedného roka, pre deti od 18 mesiacov do 4 rokov je limit dva roky odvtedy, čo boli vzaté od svojich rodičov. Ak by sa chceli biologickí rodičia obrátiť na súd, aby im deti vrátil, otázku či zodpovedajú „normám rozvoja“ bude riešiť „združenie adoptívnych rodičov“.
Tieto udalosti vyvolali prudké protesty v nórskej spoločnosti. Objavujú sa oprávnené obavy, že to povedie k nárastu nešťastných detí, ktoré budú vyrastať bez vlastnej rodiny. Ako Nóri komentujú riešenia vlády ?
- „So strachom a hrôzou sa pozerám na tvrdé opatrenia vlády. To znamená, že Barnevarn („služba ochrany detí“) zničí ešte viac rodín.“
- „Hrubé zaobchádzanie s deťmi zo strany vlády sa každým dňom zhoršuje, rodičia musia zachrániť svoje deti!“
- „Je absolútne neprijateľné, aby štát určoval budúcnosť nevinných detí!“
Mnoho ľudí tiež pripomínalo nedávny prípad indických detí, ktoré miestne sociálne služby odobrali rodičom.
Nórski rodičia, ktorým vláda za bieleho dňa doslova kradne deti, už nechcú mlčať. Služba sociálneho zabezpečenia hromadne berie deti z rodín migrantov ignorujúc multikultúrne elementy života nových občanov Nórska. Podľahttp://www.utrop.no/, v roku 2011 mnoho národnostných menšín protestovalo proti akciám Barnevarn („služba ochrany detí“). Protesty boli vyvolané nespravodlivým odoberaním detí ich rodičom.
V roku 2010 bolo odobraté z vlastných rodín viac ako 11 300 detí. Počet podobných prípadov vzrástol najmä od roku 2004. Medzi obeťami Barnevarn je aj mnoho ruských detí. Dve ruské matky – Jelena Bakanovová a Taťána Bitkinová, ktorým opatrovateľská služba odobrala synov, sa obrátili ku všetkým Rusom s prosbou o morálnu podporu. Jelene už 10 mesiacov nedovoľujú ani zákonné mesačné návštevy svojich synov, ktorí trpia ťažkou mozgovou obrnou. Všetky jej žiadosti sú ignorované.
Tiež Češka Eva Michaláková, žijúca dlhšiu dobu v Nórsku, bojuje už tretím rokom s tamojšími úradmi o svojich dvoch synov. Vtedy dvojročného Davida a šesťročného Denisa jej v máji 2011 odobrala nórska sociálka Barnevern pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania otcom. Deti sú v náhradnej starostlivosti a hoci polícia a súdy obvinenia neskôr vyvrátili, matka zostáva bez detí.
Zúfalá rodina bojuje o deti u nórskych úradov a obrátiť sa plánuje aj na medzinárodné inštitúcie. Prípad sleduje tiež české ministerstvo zahraničia. Akákoľvek diplomatická intervencia je však podľa neho vylúčená. Podľa Jiřího Pavelku z Hodonína, otca Michalákovej a starého otca dobratých chlapcov, všetko odštartovalo udania učiteľky v materskej škole vo Steinberg, kde dcéra s manželom a deťmi žila.
„(Učiteľka) polícii povedala, že deti hovoria o budení v noci a obťažovaní zo strany otca, “ povedal pre Právo Pavelka. V obsiahlom liste opisuje prípad od zabavenie detí 20. mája 2011 až do 29. januára 2013, kedy polícia ukončila vyšetrovanie s tým, že sa podozrenie voči rodičom nepotvrdilo.
Matka, ktorá zostáva v Nórsku, aby bola svojím synom nablízku, sa napriek tomu navrátenie detí nedočkala. Súd v Oslo jej vo februári priznal iba právo na kontakt so synmi dvakrát ročne po dvoch hodinách.
Posledná schôdzka sa uskutočnila 18. septembra po viac ako roku od tej predchádzajúcej a zúčastnil sa jej iba mladší David. „V priebehu schôdzky žiadal od svojej matky ako darček k narodeninám český cestovný pas,“ upozornil Pavelka s tým, že chlapcom sú zrejme ich pestúnmi zámerne „vymývané mozgy“, aby sa úplne vymanili z kontaktu s českou rodinou. Starší Denis vraj sám o schôdzku záujem neprejavil.
Obaja chlapci boli v Nórsku zverení do náhradnej pestúnskej starostlivosti, hoci majú české občianstvo a už v priebehu vyšetrovania údajného zneužívania o ne prejavili záujem tak starí rodičia, ako aj sestra matky žijúcej v Česku. Súrodenci sú navyše pridelení k dvom rôznym pestúnom, takže okrem väzby na rodinu a znalosti českého jazyka strácajú tiež vzájomný vzťah medzi sebou.
„Barnevern kradne deti nielen cudzincom, ale aj Nórom v kauzách, z ktorých niektoré sú vykonštruované podľa rovnakej šablóny,“ búri sa Pavelka. So žiadosťou o pomoc sa už obrátil aj na nórske veľvyslanectve v Prahe a české ministerstvo zahraničia. To je podľa Veroniky Losmanovej z tlačového odboru ministerstva prostredníctvom českého veľvyslanectva v Nórsku v kontakte priamo s Michalákovou.
Viac ako radu pre ňu však nemá. „Ministerstvo zahraničných vecí ani veľvyslanectvo nie sú oprávnené zasahovať do právnych vzťahov medzi rodičmi a deťmi – k tomu je oprávnený len príslušný nórsky súd,“ uviedla Losmanová. Zdôraznila, že matka aj otec detí žijú v Nórsku, kde sa narodili aj obe deti. „Pani Michaláková má možnosť domáhať sa svojich práv pred Európskym súdom pre ľudské práva,“ dodala hovorkyňa.
A jej slová potvrdzuje aj riaditeľ Úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu detí Zdeněk Kapitán. „Prípad je síce zahraničný, ale nie je cezhraničný, “ vysvetlil Kapitán s tým, že celý prípad odobratie detí sa odohral v Nórsku, kde jeho aktéri aj žijú a to, že majú české občianstvo, nehrá v súčasnosti zásadnú úlohu. Cestu vidí vo využití všetkých možných odvolaní, ktoré umožňuje nórskej právo, a následne v ceste k medzinárodnému súdu do Štrasburgu.
Poňatie práv dieťaťa a ich ochrany má v Škandinávii odlišnú tradíciu, ktorá môže Stredoeurópana zaskočiť. Sociálna služba Barnevarn, ktorá má dohľad nad ochranou detí vo svojej kompetencii, disponuje rozsiahlymi právomocami. V diskusiách na sociálnych sieťach býva niekedy označovaná za štát v štáte.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!