O sile presvedčenia

V časoch, keď pod ťarchou ideologickej ofenzívy komunistov ohla chrbát celá spoločnosť, len málo ľudí dokázalo ostať vzpriamených, odporovať demagógii komunistickej propagandy a odhodlane čeliť aj najhorším následkom. Boli to ľudia s pevným morálnym kompasom, ľudia, ktorí chápali, že pravda nie je to čo je napísané v tlačovom orgáne strany, či ideologického hnutia. Že humanizmus, ľudské práva a právo na spravodlivosť sú nedeliteľné a neboli ochotní režimu slúžiť.

Hoci sa títo ľudia regrutovali zo všetkých vrstiev spoločnosti, jedna z nich bola mimoriadne stabilná a veľká – podzemná cirkev. Nebola to organizácia, ktorá by potrebovala zahraničných sponzorov, nebolo to ani násilné hnutie. Bola to skupina ľudí, ktorí sa ako za čias prvých kresťanov potajomky stretávali, mohutneli a predávali si odkaz o Pravde s veľkým P.

Myslím, že mnohí aktivisti proti náboženskému tmárstvu a politickému kresťanstvu by si mohli pripomenúť históriu tohto hnutia, ktoré v roku 1985 dokázalo pripraviť 100tisícovú púť na Velehrad, proti ktorej sa komunisti neodvážili zasiahnuť. Alebo legendárnu sviečkovú demonštráciu v marci 1988, či augustovú púť z roku 1989 so zatknutou päťkou Čarnogurský, Kusý, Maňák, Ponická, Selecký. Títo ľudia bojovali a ticho protestovali bez nároku na odmenu, politické zisky, len s vierou, že Pravdu nik a nič nezlomí.

Napriek tomu, že dnes sú najviditelnejšie práve škandály katolíckych prelátov a duchovných, že väčšina kresťanov je veriacimi len na papieri, nemali by sme zabúdať na to, čo umožňuje náboženským hnutiam prežiť. Je to esencia toho, čo títo ľudia považujú za svoju podstatu a preto nie je možné ich poraziť, ale len fyzicky zničiť. Myslím, že vyvolávať pnutie v spoločnosti so silnou kresťanskou komunitou je kontraproduktívne pre celú spoločnosť.

Aj keď by sa mi viac páčil liberálny spôsob života, nemienim ignorovať judeo-kresťanské korene tejto civilizácie a významné státisicové množstvo hlboko veriacich ľudí. Treba hľadať nie konflikt, ale naopak vzájomné porozumenie z oboch strán. Opačná cesta totiž vedie ku konfrontácii, kde nezvíťazí ani liberálna ale ani kresťanská časť spoločnosti. Prehrajú oba prúdy.

Som presvedčený, že Ján Langoš, ktorý bol jednou z vedúcich osobností laického odporu proti komunizmu, by súčasný boj, násilné presadzovanie neomarxistických tendencií do spoločnosti odmietol. Ján Langoš sa celý život opieral o kresťanské hodnoty, čo je vyjadrené aj v článku 5. Ceny Jána Langoša – Poslanie a ciele ceny : Podporovať kresťanské hodnoty v spoločnosti.

Preto túto cenu po zásluhe dostali v roku 2010 „Generáli podzemnej cirkvi“ Silvester Krčméry a Vladimír Jukl, ktorí založili organizáciu so spomenutým významom a ktorá bola jedinou organizáciou schopnej masového odporu proti komunizmu a do ktorej sa za celú jej históriu nedostali agenti ŠTB.

Lukáš Krivošík, pri príležitosti legendárnej reči Silvestra Krčméryho z 24.júna 1954 napísal pozoruhodný článok. Stojí za prečítanie a za zamyslenie tým, ktorí si myslia že kresťanov zničia. Zvlášť posledné slová :

„Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.“

Zdroj:
http://www.aktuality.sk/clanok/255791/komentar-vy-mate-moc-my-pravdu/