Rodovosť – nástroj neomarxistickej doktríny
Autor je člen strany Sloboda a Solidarita
Zaráža ma, že najväčší flame war súčasných dní vznikol pri nepolitickej téme. To by som si o Slovensku, rozdrásanom korupčnými škandálmi a porušovaním demokracie nikdy nebol pomyslel. Možno je to dôležitejšie a hlbšie ako samotná politika. Možno je téma tzv. rodovej rovnosti skutočne to, čo ľudí trápi.
Pretože si priznajme, že ide len o ďalší konštrukt sociálneho inžinierstva. Mám skutočne oprávnenú obavu, že je to ďalší pokus ako osekať individuálne práva ľudí, pretože je to typický socialistický koncept – budeš sa cítiť slobodne, ale túto slobodu Ti vytvorí, zabezpečí a bude násilím presadzovať štát a štát bude určovať čo je Tvoje dobro. V skutočnosti je táto ideológia ďalším posilnením etatizmu a preto (aj keď z iných dôvodov ako kresťania, či konzervatívci) som na strane jej odporcov.
Väčšina ľudí to cíti alebo dokonca priamo to požaduje – socialisti samozrejme budú bojovať o obecné dobro. Však kde by skôr prišli k tak nádhernému nástroju ako ovládať ľudí, ich deti a výchovu. (Mimochodom to nikomu nevadí, že najaktívnejšia zástankyňa tohto konceptu je pracovníčkou socialistického „Ministerstva lásky“?) Ale mnoho iných intuitívne necíti komfort pri presadzovaní týchto požiadaviek, ľudia cítia rozpor medzi tým, čo je vrodená rola pohlavia a tým čo počujú všade okolo seba v médiách. Rozpad rodinných štruktúr (však načo sa starať o rodinu, keď štát zabezpečí výchovu) zároveň znamená aj rozpad základného sociálneho a kultúrneho pradivá spoločnosti a tým aj jej postupný rozklad.
Takže som proti marginalizácii vrodených dispozícii na základe ktorých sú tvorené atomárne jednotky spoločnosti, som za preferenciu heterosexuálnej rodiny a som napr. proti označovaniu Rodič1 a Rodič2. Podľa Orwella ovládanie ľudí začína ovládnutím jazyka. A tento jazyk sa mi bridí. Presne tak ako vízia etatistického modelu spoločnosti.
V článku na svojej osobnej stránke som napísal “ …každý má právo na to, aby žil podľa toho, ako cíti či už po stránke náboženstva alebo sexuálnej orientácie, štát nemá najmenšie právo aby sa do týchto vecí staral a pokiaľ sa dvaja ľudia slobodne rozhodnú koexistovať, musia mať ako pár plné právo na zastupovanie, dedenie a iné právne akty bez ohľadu na pohlavie.“
Toto sú však osobné práva, ktoré nemajú s nejakou rodovosťou nič spoločné. Aplikovať osobné práva aj na partnerstvá, kde je hlavnou úlohou plodenie detí a ich výchova – rozumej heterosexuálne partnerstvá, znamená degradovať tieto vzťahy. Heterosexuálne páry sa pod ochrannou genderovou kuratelou štátu stávajú sociálnymi bezduchými strojmi na výrobu detí. Kde stačí dieťa porodiť a „slobodnú“ výchovu už ďalej zabezpečí štát. Neviem ako Vy, ale takto si teda slobodu nepredstavujem…
„…spoločnosť je tiež subjektom, ktorý má svoje potreby a svoje práva, ktoré nie sú homosexuálnymi partnerstvami naplnené. Preto musí nadradená kooperatívna jednotka organizácie ľudskej spoločnosti (obec, mesto, štát) podporovať partnerstvá, ktoré vytvárajú puto k danej entite a tým sa sama definuje a udržuje pri živote. Plodenie a výchova detí je tým putom, ktoré je nutné na zachovanie spoločenskej organizácie a preto registrované partnerstvo nikdy nemôže mať totožný spoločenský status ako manželstvo.
… rozbite intímnych spoločenských zväzkov v konečnom dôsledku povedie k rozbitiu spoločnosti ako takej a k jej zániku, resp. podľahnutiu v konkurenčnom boji s ďaleko rozumnejším prístupom na báze rodiny“
Keď to prenesiem do politickej roviny.
Čo prinesie koncept násilného presadzovania rodovej rovnosti liberálnej strane ? Vôbec nič. Všetky plody pozbiera Smer a zneužije tému na postupnú etatizáciu rodiny, zvýši ideologický vplyv štátu a bude masírovať mozgy ľudí od narodenia po hrob. O nič iné tu nejde.
Naopak sa treba pýtať, čo prinesie liberálne stanovisko, že úlohou štátu nie je starať sa do každého prdu ľudí, ale zabezpečovať nastavenie pravidiel na existenciu a založenie rodiny. Myslím, že toto je pozícia, ktorá je správna a politicky korektná.
Liberál je predsa človek, ktorý chce menej štátu, ktorý chce také pravidlá, kde jedinec má práva a zodpovednosť sám za seba, kde najmenšia spoločenská jednotka, heteresexuálna rodinná jednotka má dostatok možnosti na sebarealizáciu, založenie rodiny a slobodnú výchovu deti bez normatívneho pôsobenia štátu.
Trvám na tom, že gender ideológia je od základu ideologický koncept, vytvorený neomarxistickými teoretikmi na deštrukciu „nepriateľskej“ kapitalistickej spoločnosti. Presne v zmysle myšlienok frankfurtskej školy, ktoré sa „dlhým pochodom inštitúciami“ dostali nakoniec aj k nám. Ľudia, ktorí ich presadzujú sú „užitoční idioti“ tohto procesu a na druhej strane nie sú konzervatívci ale realisti, ľudia, ktorí neveria ani za mak takýmto vybájeným konceptom.
Ono vždy sa stačí pýtať na klasické Cui Bono? Najväčší prospech má z toho byrokrat, štátna inštitúcia a naopak občan stratí kúsok slobody, keďže ilúziu slobody bude zabezpečovať silnejší štátny aparát. A už to by mal byť pre rozumných ľudí signál, že nejde o rajské ovocie, ale o návnadu, otrávené jablko hada…
Povedať na rovinu ako člen liberálnej strany že gender ideológia je škodlivá, má väčší spoločenský impakt. To nie je populistické naháňanie hlasov, ale poctivé liberálne stanovisko, ktoré osloví voličov. Ľudí, ktorí žijú v realite a nie v bludných víziách sociálnych inžinierov a vševedúcich kaviarenských intelektuálov.
Zdroj:
http://jurajpolacek.blogspot.cz/2013/12/tragedia-rozpadu-rodiny-ako-zaciatok.html
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!