Udavači medzi nami – Blogovisko.sk

Počet zobrazení: 3

Na blogu Fedora Gála som našiel úžasné zamyslenie

„…kde sa podeli ľudia s fízlovskou náturou, ktorých výskyt v populácii by mal byť akousi kultúrnou konštantou? A čo sú to vlastne za nátury? Približný obraz poskytujú príspevky anonymov na diskusných fórach internetových médií. Psychiater Jozef Hašto v jednom súkromnom maile o nich píše: „…ide o kombináciu nenávisti a zbabelosti…, pocitu osobnej nedostatočnosti, zneuznanosti a súčasne zastrašenosti. Nevedeli svoju životnú skúsenosť spracovať inak, než v podobe anonymnej agresivity. V totalitnom systéme by to asi boli dosť nebezpeční udavači a aktívni pomáhači režimu“. Hovorí tiež o platených dezinformátoroch v službe politiky a kšeftu. Ich zvratky, dodávam ja, by vydali na špeciálny elaborát… “

Jeho slová platia stále viac odvtedy, ako našli všetky tieto indivíduá šedý webový pristor. Či už sú to dobrovoľné diskusie na Internet, kde pod pláštikom anonymity potenciálni predajní udavači našli svoj zmysel žitia v hádzaní najhoršej špiny na každého okolo seba. Alebo dobrovoľní agitátori strán, ktorí opäť so zakrytou menovkou vykonávajú demagógiu za ktorú by sa ani Joseph Goebbels nehanbil (príklad Klamm na diskusiách SME).

Nezabudnime ani najhorší druh, ktorý sa objavil po tom, čo PR špecialisti zahrnuli internetové diskusie do svojich plánov. Sú to platené brigádnické kreatúry, ktoré sa definícii fízla začínaju približovať svojou zištnosťou a ktorých charakteristickým znakom je hromadný výskyt a neuveriteľné vymýšľanie si urážok protivníkov, autorov článkov resp. politikov (na tomto serveri si pozrite „diskusie“ Juantorenu). Ich koordinovaná činnosť, predajnosť a neuveriteľná bezcitnosť presne podľa pokynov marketingových špecialistov im možno dáva neoceniteľnú prípravu na doby budúce. Sú to vzorné kádre každého režimu alebo usporiadania, kde sa požaduje bezmyšlienková činosť a bezpodmienečná poslušnosť pri akejkoľvek aktivite. Či ide o otváranie dverí na úrade, alebo otváranie dverí na kremačnej peci v koncentráku.

Mnoho z tých, ktorí takýmto spôsobom vykonávajú svoje aktivity, by bez pochyby ochotne prisluhovalo každej tyranii a diktatúre. Postrádajú empatiu, úctu k názorom druhým. Najlepšie sa cítia v anonymite davu, kedy zdieľajú moc kopnúť si do človeka, zničiť niekoho. Tento pocit milujú. Ak nemôžu sadisticky ničiť nikoho v realite, vynahradzujú si to aspoň vo virtuálnom priestore. V skutočnosti sa sveta boja a zvýšnou agresivitou si dodávajú sebavedomie. Nevážia si druhých ale ani seba. Sú vnútorne vyprázdnení a v diskusiách hľadajú aspoň dočasný pocit naplnenia.

Presvedčení politickí demagógovia, agitátori, či už platení alebo neplatení sú takisto typickým príznakom toho, čo dovoľuje anonymita. Ako neznámy prízrak v klaustrofobickej hmle hororu vychrstne kýbel špiny na človeka, aj títo sa pri každej príležitosti objavia a bez akejkoľvek diskusie obviňujú a urážajú len preto, lebo diskutujúci má iný názor, obhajuje iný postoj. Res públika, vec verejná sa v ich ponímaní zmení len na prezentáciu jedného názoru, jedného vodcu „ein volk ein reich ein führer“. Nič iné ich nezaujíma, všetko ostatné treba zničiť. Anonymita je pohodlná. Na druhý deň môže presne ako fízeľ ísť za svojou obeťou, stisnúť mu s falošným úsmevom ruku na tvári a chystať si ďalší útok.

Udavači sú ľudia ktorí Vás ochotne budú prenasledovať tieňmi noci a udrú si od chrbta, keď to najmenej čakáte. Aj bezmenní hajzlíci na internete rafinovane zaútočia znôškami urážok, výmyslov a poloprávd na každom mieste, kde ich sledovanie osoby zaveje a kde je to umožnené. Zdiaľky anonymity za počítačom odstreľujú bez akejkoľvek citovej väzby ciele, ktoré si označia, alebo dostanú označené. Sú to potenciálni prisluhovači mäsiarskeho režimu, udavači, alebo aj zabijaci. Ktorí v mene ukojenia svojich psychotických pokrivení alebo politických ambícií zničia každého kto, sa im postaví do cesty.

Anonymovia všetkých krajín spojte sa, totality nikdy nie je dosť…

P.S.: Čestných ľudí, ktorým nevyhovuje zverejňovanie mena z rôznych dôvodov sa článok netýka. Spoznáte ich ľahko. Nenadávajú, používajú argumenty, majú v úcte názory druhých a dokonca si vedia priznať omyl ak sa zmýlia. A že ich je…